Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Keď viečka už nevládzu a zatvárajú chrám,
opona sa zatiahne, na božskú harfu hrám.
fgjnfg
Už upadáme do tôni, do prenádhernej mágie,
sny vypúšťajú svoje tóny a spánok nás prikryje.
Keď sadáme do hľadiska, kde sa premieta utópia,
na pár hodín zomrieme, keď nás myšlienky vytopia.
Na predstavenie, si nedokážeme vždy spomenúť,
ono po otvorení viečok, dokáže vždy samo zaniknúť.
Je to nádej, je to čas, keď o sebe vôbec nevieme,
je to náboj, je to zbraň, keď na pár chvíľ omdlieme.
- Glejdura Filip
