To nie je len tak, napísať peknú báseň

Musíš vo výkrikoch nájsť odvahu
a slová zamknúť do ticha.
Musíš blúzniť vo vlastnom šialenstve
kým ti ráno Slnko nenapľuje do ksichtu.

Raz sa mi určite podarí
k tomu aspoň priblížiť
a dovtedy budem mávať fľašami vína
a pod mesiacom zvierať hviezdy v päsť.

Dopijem z pohára poslednú ranu
a v jazvách si na teba stále spomeniem.
Na oči, pre ktoré noc čo noc omdlievam,
na slzy, čo ma opíjali do naha.

Zatiaľ čo sa ja vlievam do tejto básne
a nalievam si dvojitú whiskey,
ty na inom konci planéty
vypľúvaš moju krv do tmy.

A každú noc
sa na mesiaci zrkadlia
dve duše
a jedna z nich mi už nepatrí.

Tá druha je kurevsky prázdna.

- Filip Glejdura