
Viem, malo to byť lepšie,
tácam sa v parku po kolenách.
Nie, už to nemôže byť horšie,
tečie krv, zo zranených hyenách.
Srdce beží preč do temných lesov,
môj strach ma nabíja zlou tekutinou.
Krv naráža do nepriebojných útesov,
veľká medzera medzi nimi a pevninou.
Chcel som, aby to vyzeralo spokojne,
túžil som to všetko vyhrať.
Mať úspech, vládnuť nepredvídanej vojne,
nie strachom, ale srdcom chátrať.
Už je koniec, zahadzujem predsudky,
vylievam tých pár kvapiek sĺz.
Prehrávam, skúšam zabudnúť na nezdarky,
zaspávam, prichádza stratený impulz.
Nechcel som všetkým ublížiť,
ambícia bola poraziť šampiónov.
Želal som si ich srdce ponížiť,
vyslať do vesmíru pár fádnych tónov.