
Dnes po škole som sedel s kamošom v jednom bare,ako obyčajne som si po škole doprial zlatučkého a fajne načapovanéhokozla.. Pravdu povediac boli dva. Ak rátam aj kamošove, v podstate môžempovedať, že dnešná konverzácia s ním, sa odohrala za pomoci 2 l tekutéhozlata.
Ako sme tam tak sedeli, nejako sme sa dostali na tému Red Bull.Zjavne sa v téme a histórií Redbulu vyznal lepšie ako ja, noa to ma tak trochu prinútilo sadnúť si doma na zadok, vygúglit ešte viaca šupnúť to sem do blogu. Táto notoricky známa „pohonná kvapalina“ jevýsledkom jednoduchého, no veľmi dôkladne premysleného marketingového ťahu,jedného obyčajného absolventa Viedenskej obchodnej akadémie. Reč je o, dnes už64 ročnom, chlapíkovi menom Dietrich Mateschitz, ktorý sa podľa magazínu Forbesdnes radí medzi 300 najbohatších šudí sveta. Školu úspešne „dokatoval“ nadesiaty rok a následne pracoval v oblasti marketingu pre spoločnostiako napríklad Jacobs alebo Unilever. Takto sa Mateschitz postupne dopracoval ažk postu medzinárodného marketingového riaditeľa nemeckej firmy Blendax,ktorú neskôr kúpili Procter & Gamble. Práve vďaka tomuto postu častocestoval kvôli propagácií kozmetických výrobkov do Thajska, kde sa stretols niečím čo zmenilo jeho dovtedajší život.
Ako každý obyčajný smrteľník, aj Mateschitz musel čeliťútokom únavy spôsobenej preletmi medzi časovými pásmami. Jet lag bol jeho úhlavnýmnepriateľom a tak siahol v najbližšej thajskej lekárni po malej fľaštičkesladkého toniku s názvom Krating Daeng, čo v preklade údajne znamenániečo ako „bizón červených vôd“
Tento povzbudzujúci prostriedok bol vtedy určený pre vodičovkamiónov a ľudí od ktorých sa vyžadovala dlhodobá bdelosť. Tento „bizón“Mateschitza očaril natoľko, že okamžite začal uvažovať o tom ako pretlačiťtúto zázračnú tekutinu aj na európske trhy. Držiteľom thajskej licencieBlendaxu- firmy pre ktorú v tom čase Mateschitz pracoval, bol zhodouokolností človek, ktorý bol súčasne aj majiteľom firmy ktorá „bizóna červenýchvôd“ vyrábala. Tento nápad majiteľa Chaleo Yoovidhya okamžite zaujal. Postupomčasu Mateschitz získal 49 percent spoločnosti. Zvyšok zostal Thajsku.
Z bizóna sa tak stal býk a z obyčajnéhomarketingového poradcu je dnes jeden z najbohatších ľudí sveta. Svojumarketingovú ideológiu vystaval na veľkej ba až prehnanej propagácií. Preporovnanie, zatiaľ čo spoločnosť Coca Cola vrazí do propagácie 9%, Red Bull až30% ročného zisku. V záujme propagácie je na svete vyše 800 vrcholovýchšportovcov sponzorovaných práve Redbullom. Ich jedinou povinnosťou vočispoločnosti Redbull, je nosiť tričko s červeným býkom a sem-tam si„verejne usrknúť“ z dizajnovo- úžasne spracovanej plechovky.
Možno som vám povedal niečo nové, alebo som povedal len to čouž dávno viete. Mateschitz vsadil na silu motivácie, skvelého marketingua vytrvalosti. Ja zostávam verný káve a aj to len v núdzovýchprípadoch. A popri tom všetkom, aj tak na to nemám prachy.Kašlať na kofeín a kašlať aj na taurín! Najlepší je aj tak chmel!