Tým nechcempovedať, že je to úplne celé zle. Ľudia sa stále snažia darovať niečo najcennejšiečo majú človeku ,ktorého majú radi. To, že pred dvadsiatimi rokmi to boli banányalebo kazeťák z tuzexu a dnes je to laptop alebo dovolenka v Egypte, je lenobyčajný výsledok doby ktorú žijeme. Požiadavky trendov a psychológia reklám,však udržujú v podvedomí ľudí niečo, čo ich núti ísť ruka v ruke s dobou, aj zacenu dlhov alebo takmer úplného bankrotu. Toto a mnoho iných vecí dehonestujepravú podstatu Vianoc a zároveň privádza ľudí do situácie kedy je pre nich 24december mnohokrát najhorším dňom roka. Staršiu generáciu nežnejšieho pohlaviaz depresií vytrhne jedine filmová klasika v podobe Troch orieškov prepopolušku. Pre chlapov sa poslednou útechou stane medovina zo stánku na námestí,pripadne hriatô so slaninou uvarené doma na znak zakopania vojnovej sekery,aspoň pred vianočnou večerou.
Po večeri nastáva starýdobrý a komerčne nenahraditeľný akt odovzdávania darčekov. Som decko tejto dobya pri slovku Vianoce sa aj v mojej hlave asociujú slovká typu darčeky, fajnážranica, upratovanie, dekorácia vianočného stromčeka a mnoho iných vecí, ktorév skutočnosti podľa mňa s podstatou Vianoc nemajú nič spoločné. Na to aby smesi pripomenuli to o čom Vianoce naozaj sú, nepotrebujeme čisté okná, najkrajšíkriak na ulici alebo 1001 vianočných tradícií starej mamy. Vžime sa do roletakého malého boha a dajme tým, ktorých máme radi, naozaj to najcennejšie čomáme. Nie to najcennejšie na čo máme.
Šťastné a veselé!
