Natrafili sme na celkom opustené miesta a podarilo sa nám kontakt s predavačmi cigariet, ovocia, šiat, plaviek, hračiek a iných potrebných vecičiek, zúžiť na minimum. A preto sme častejšie počuli škrekot čajok namiesto vlezlých oslovení od tmavých domorodcov. (Ale aj tak: "No, gracias" bola najčastejšia fráza, ktorú som v Acapulcu používala)
Aj keď išlo o rušné turistické miesto, áno, aj v januári, "naša" pláž vyzerala naozaj panensky... Krásny biely piesok, skaly roztrúsené v mori plnom jemných šumiacich vĺn, jednoducho nádhera...
Hľadanie mušlí?
Relax a la Liz: kniha a cigareta...
Okrem relaxu a poletujúcich čajok sme mohli obdivovať svalnatého chlapca praktikujúceho zaujímavý (a v Mexiku veľmi populárny) šport; nikdy som neprišla na to, či má nejaký názov, ale išlo o akýsi druh plážového surfingu :)
Nočná prechádzka po pláži má okúzľujúce čaro.
Škoda, že som nemala foťák pri sebe aj keď sme sa s Liz vybrali do nočných podnikov, kde pri v chode postávali Acapulcový "fešáci" a volali na nás Hey ladies!, lebo si mysleli, že sme Grindos alebo keď nás zastihla tropická búrka a na nitku premočené sme sa brodili ulicami späť do hotela, keďže v Mexiku akosi zabudli poriadne vybudovať kanalizáciu a voda sa valila ulicami spolu so švábmi a potkanmi... Aj negatívne zážitky sú zážitky, ale ani tie mi nemohli pokaziť číru radosť z mora... Ostali mi len moje mentálne fotky, ktoré si neustále prezerám, keď mám chvíľku čas.
.
.
.
A tak som sa prvýkrát kúpala v oceáne!
