Chýba mi jej jednoduchá, akobyneprebudená krása. Udržiavané kvetinové záhony a fontány s kúpajúcimisa ľuďmi, alebo prinajmenšom ovlažujúcimi rozhorúčené chodidlá; SBSkari nakaždom rohu, aj v minipotravinách a tí naši na intráku, čo nás užpoznali a jeden sa stále tak zlato škeril; „produkty Magnolia“, kde som sikupovala vákuovo balené hrozno, Ramu, biely chlieb a čudojogurty; rytmusživota, ráno do školy na hodiny ruštiny a spievanie ruských ľudovýchpiesní v „aktovom zále“ a ksichty učiteľky Janiny, čo ma vždyrozosmiali; chodenie peši (lebo v Moskve je všetko blízko, čiže minimálnepolhodinu peši!); výlety metrom kamkoľvek; Krasnaja pločšaď, Kremeľ a parkPobedy, architektonické skvosty, budovy poznačené komunizmom; neskutočne milýa zhovorčivý ľudia, dokonca aj tá smradľavá intráková izba mi chýbaa babka strážkyňa aj s jej nechutne tučným kotom, ktorý vždy takhnusne gánil spoza veľkých prižmúrených kocúrích očí!
Keď doma vystupujem z vanepravou nohou, spomeniem si na Moskvu, ako som vždy musela vystupovať ľavou,pretože inak sa nedalo, ako sme si vyše týždňa museli zohrievať voduv rýchlovarnej kanvici a oblievať sa s kastrólikom, lebonetiekla teplá voda, ako sme si varili párky v kuchynke a odháňali švábov čo lozili po stenách aj po sporáku. Spomeniem si na našich ruských drugov: vyškereného Sašua vždy v tvári červeného Andreja, bacuľatú bielu Váľu ako vždyšepkala a chichotala sa a nikto jej poriadne nerozumel. Tí všetci michýbajú, ba aj storočná Larisa a jej hrozne dlhé nudné kázne :).Všetci nás mali radi a úžasne sa o nás starali. Chýbajú mi ajspolužiaci, s ktorými sme to spolu mesiac všetko prežívali, hlavne E.a náš spoločný humor, neskutočne sladké víno (vodka nie, nemám ju rada, ajkeď ostatní by mohli rozprávať). Mám množstvo nádherných spomienok a všetkysú nenávratne preč.
Moskva je krásna a čarovná a dúfam, že sa razvrátim späť! Budem sa prechádzať po Sokole, po Arbáte a Červenomnámestí, popri rieke Moskve a všetko mi to bude tak neskutočne známe.
Už teraz mi chýbaš, M.
