Neprekvapuje, že tomu nerozumie samotný Ľubomír Galko. Zarážajúce je, že tieto fakty nevadia jeho opozičným kolegom.
V komisii na kontrolu odpočúvania budú pomerne a spravodlivo zastúpení poslanci koalície a opozície. Takýto kontrolný orgán pritom ešte vlani Ľubomír Galko kritizoval, pretože sa mu nepáčilo, aby nasadzovanie ITP kontrolovali poslanci. Vraj neverí poslancom, že by nevynášali informácie. Zrejme vychádzal zo známeho porekadla „podľa seba súdim teba“. Dnes mu už kontrola poslancov nevadí a naopak, veľmi rád by sa v komisii videl. Dokonca tak veľmi, že predvádza hysterické divadlo a je ochotný nehorázne klamať. Rád o sebe vyhlasuje, že bojuje proti zlodejom a koalícia sa ho bojí a preto ho v komisii nechce. To tvrdí politik, ktorí svojimi nekompetentnými rozhodnutiami pripravil Slovensko o milióny eur (napr. nákup nepotrebných súčiastok na vrtuľníky, Mokys). K jeho ekonomickým prepojeniam sa však môžeme vrátiť nabudúce.
Vytvorenie kontrolnej komisie bolo reakciou na brutálne zneužitie moci pri odpočúvaní práve za jeho éry, za čo musel niesť politickú zodpovednosť. Vznikla preto, aby sa nič podobné neopakovalo. Aby nedochádzalo k závažným zásahom do súkromia nevinných ľudí, ktorým bude musieť štát platiť vysoké čiastky, v prípade že súdy priznajú odškodné tým odpočúvaným osobám, ktoré podali žaloby.
Lož má krátke nohy a klamstvá Ľubomíra Galka dobehnú vždy v okamihu, keď odznejú fakty. Okrem novinárov, náhodného kamionistu, sekretárky, prípadov ktoré boli medializované aj nemedializované, patrilo do jeho zbierky aj odpočúvanie bývalého zamestnanca rezortu obrany v rozvodom konaní a jeho hádky z manželkou, či plánované odpočúvanie v tom čase hovorcu strany SMER – SD Erika Tomáša. Aj keď sa tento totálne zdiskreditovaný politik veľmi rád vykresľuje ako mučeník a opakovane sa snaží striasť zo seba zodpovednosť za odpočúvanie obyčajných ľudí, nie je to tak. Napriek tomu, že ešte vlani klamal o tom, že kauza je ukončená, prokurátor Jozef Čentéš začiatkom tohto roka podal obžalobu na piatich jeho bývalých podriadených vojenských spravodajcov.
Nemenej závažnou skutočnosťou je aj jeho vynášanie prepisov odposluchov a zoznamov do centrály SaS. To na verejnom súdnom pojednávaní potvrdil Juraj Miškov a nikto z SaS túto informáciu nepoprel. Samotný Lubomír Galko preto môže byť rád, že ho Iveta Radičová vyhodila len z ministerského kresla.
Opozícii treba tiež pripomenúť, že pán Galko bol v predchádzajúcom volebnom období členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva a nikdy nič v oblasti nasadzovania ITP nenamietal.
Ľubomír Galko zlyhal na plnej čiare, zneužil moc pre svoje politické ciele a zasiahol do súkromia nevinných ľudí. Každému súdnemu človeku je jasné, že nepatrí do výboru na kontrolu odpočúvania, ale má zostať odstrašujúcim príkladom pre všetkých, ktorí by mali pohnútky na takéto zlyhanie.
Jeho nomináciu nie je možné vnímať inak, než ako provokáciu, alebo neschopnosť opozície postaviť svojho kandidáta, čím však oslabuje svoju kontrolnú funkciu. Neverím, že si opozícia z toho množstva poslancov nemôže vybrať namiesto pána Galka niekoho, komu sloboda, demokracia a ochrana súkromia nie sú úplne cudzie. Koalícia celkom určite nebude brániť opozícii v obsadení pozície, ktorá jej patrí.
