V skratke: Vojenskí experti rozhodli, že chcú zmodernizovať existujúce vozidlá a usúdili, že je to v danom čase, pri ekonomických možnostiach a na splnenie našich záväzkov voči NATO, pre nich to najlepšie. Modernizáciu zastrešuje štátna akciovka, podporíme tak aj slovenské zbrojárske podniky. To „auto“ bude fakticky ako nové, nebude to žiadna „rachotina“. Pán redaktor si to však nemyslí a tak sa máme všetci postaviť na hlavu. Postup je taký, ako sme u neho zvyknutí aj pri iných článkoch: aby zanechal u čitateľov jasné posolstvo, že ide o kšefty, netransparentnosť, nehospodárnosť. Keď už sa nezamyslí nad prácou redaktora jeho zamestnávateľ, môže si urobiť názor aspoň verejnosť. Okrem iného, redaktor v tomto prípade argumentuje aj tým, že by sme sa mali riadiť podľa Českej republiky.
Myslím, že klamstiev a manipulácií je ozaj dosť. Buď to budeme akceptovať alebo prepustíme do civilu všetkých vojenských expertov, pretože máme Vladimíra Šnídla, ktorý tomu najlepšie rozumie. Nech sa páči, aj zopár príkladov z minulosti. Len stručne. Každý nech si urobí názor sám:
1. Keď ministerstvo obrany nakúpilo (a nakúpilo veľmi dobre) vrtuľníky Blackhawk, pánovi Šnídlovi sa to samozrejme nezdalo. Že to bolo bez tendra. S nákupom formou „vláda – vláde“ sme u nás len nemali skúsenosti, realizovali sme ho s USA nielen my, ale ďalší rad krajín. A nikde tento spôsob obstarania neodsudzovali. Chválili nás za to všetci bezpečnostní analytici. Nepodľahli sme žiadnej zbrojárskej lobby. Podľa pána Šnídla aj tak zle. Pánovi Šnídlovi a spol. jednoducho neulahodíte. Nehovoriac o tom, že celý čas strašil ľudí, aké to bude drahé, 400 miliónov, a bola z toho skoro polovica.
2. Nákup obrnených transportérov Rosomak bol tiež zaujímavým zážitkom zvláštnych ťahov spomínaného redaktora. Premiéri SR a Poľska sa dohodli, že SR nakúpi kolesové transportéry s výbornými parametrami, ktoré naši vojaci požadovali za veľmi výhodných podmienok a na výrobe by sa podieľali aj slovenské firmy. Pán Šnídl nesúhlasil. Lebo by nám niekto iný dal možno lepšiu cenu na vozidlá Pandur, kvôli ktorým bola v Čechách veľká korupčná kauza a aj pán redaktor o nej písal. Čo by asi napísal pán Šnídl, keby sme práve tieto autá kúpili. Viem si presne predstaviť...
3. Nákup pušiek Bren je ďalším príkladom tvorivosti Vladimíra Šnídla z Denníka N. Zhruba rok predtým, ako sme nakúpili Breny, písal redaktor pre české Hospodárske noviny, ako hotovú vec, že naši vojaci budú mať tento typ pušiek. Uviedol aj, ako sa to udeje, a nevidel na tom nič zlé. Po podpísaní zmluvy na Breny, za ktoré sa postavil veliteľ pozemných síl a ozbrojené sily, prišiel V. Šnídl s belgickým výrobcom zbraní Herstal, že aj oni chcú dodať zbrane a celý kontrakt začal spochybňovať.
Po štyroch rokoch na ministerstve obrany hodnotím množstvo vecí z väčšieho nadhľadu. Som veľmi rád, že sme dokázali odolať zbrojárskym firmám, ich veľkému tlaku, napokon ide o obrovské finančné zdroje, pretože inak by naši vojaci nedostali nič a konečne majú novú vojenskú techniku. Kto sa však na všetko chce pozerať tak ako napríklad redaktor Šnídl, stačí si pri spochybňovaní akéhokoľvek projektu vybrať či na to použijete expertov, Českú republiku, alebo slovíčka nevýhodnosť, neefektívnosť. Ako sa vám práve hodí.
A na záver? O fungovaní a pozadí Denníka N som sa veľa dozvedel. Celkom náhodou. No preukázateľne. Aj preto beriem články z tejto dielne s rezervou. Vôbec sa nečudujem premiérovi, že s týmto médiom nekomunikuje.
