Heslo, že médiá sú strážne psy demokracie asi nevzniklo u nás, ale platí tu dvojnásobne. V prostredí, kde žiadny významnejší politik nikdy(!) nebol odsúdený za korupciu, kde ešte pred chvíľou Harabin totálne ovládal súdnictvo a kde deľba moci je stále skôr kapitola v učebnici ako realita, vnímam rolu médií ako úplne kľúčovú. Ak ani dva roky po voľbách post predsedu NKÚ nepatrí opozícií a už to vlastne nikoho ani veľmi nezaujíma, dôležitosť médií ako kontrolóra vládnucej vrstvy sa znásobuje.
Predplatné Piana teda neberiem úplne rovnako ako kúpu akejkoľvek inej služby, kedy si človek urobí jednoduchý kalkul či mu to stojí za to, ale beriem to aj ako formu podpory niečoho, čo považujem za dôležité. Vnímam, že nejde len o môj osobný osoh z prečítaných správ, ale že z odhalených káuz profitujeme všetci. A ak chcem kvalitný obsah, investigatívu, reportáže, analýzy (alebo ak chcem kritizovať ich absenciu), ak mam zapnutý Adblock a tlač vôbec nekupujem, tak mi príde na mieste, aby tie médiá mali zo mňa aspoň aký-taký príjem keď už som ich pravidelný čitateľ. Z týchto dôvodov som Piano kupoval v podstate automaticky.
Toto pre mňa padá, ak Penta kúpi podiel v Petit Presse. S príchodom Penty budem považovať finančné problémy SME za vyriešené a nebudem mať žiadnu špeciálnu chuť ho podporovať. K Pianu budem pristupovať striktne trhovo a platiť si ho budem len a len na základe toho, či ho budem považovať za pre mna výhodné a či mi ten obsah bude stáť za to. Ak sa aj rozhodnem si predplatné zaplatiť, neurobím to na sme.sk, ale radšej napríklad na webe .týždna (médium, na ktorom dôjde k predplateniu Piana automaticky získava 40% z danej sumy). Aspoň týmto spôsobom, v malom a symbolicky, budem demonštrovať, že si ako čitateľ neprajem, aby Penta, potom ako kúpila vydavateľa Trendu, vlastnila aj najdôležitejší mienkotvorný denník v krajine.
Vôbec pritom netrpím paranojou z finančných skupín a ani chuťou ich démonizovať. Aj keby Penta bola partička anjelov, stačí si uvedomiť šírku ich záberu v ekonomike a ich blízkosť k politike, aby bolo zrejmé, že nimi vlastnené noviny budú mať problém. Takmer nepretržitý konflikt záujmov, autocenzúra, prípadné odchody novinárov, všetko to je podrobnejšie rozobraté napríklad tu alebo tu. Aj keby som veril sľubu z vedenia Penty, že nebudú akýmkoľvek spôsobom zasahovať do chodu médií a aj keby si novinári robili svoju prácu profesionálne aj po príchode nového vlastníka, Penta si so sebou prinesie sadu okamžitých problémov. Všetko čo vyjde alebo nevyjde v novinách bude vnímané cez prizmu nového majiteľa, všade sa bude hľadať súvislosť s ním, pochybnosti bude vyvolávať každá správa z akéhokoľvek segmentu trhu, v ktorom Penta pôsobí. Tomu sľubu sa navyše verí veľmi ťažko, pretože Trend ani Sme nepriťahujú finančnú skupinu svojimi ekonomickými svalmi, tie majú ochabnuté. Je to charakter ich činnosti, ktorý ich robí zaujímavými pre veľkých chlapcov z Penty (Haščák sa raz vyjadril, že firmy, ktorých hrubý zisk je menší ako 20 miliónov eur pre nich nie sú zaujímavé - o takýchto číslach v tunajších médiách ani len nesnívajú).
Radosť z tohto budú mať akurát blúzniví hlásači neoficiálnych právd a insitne instantných vysvetlení o fungovaní sveta, ktorým to krásne zapadne do ich predstáv o tom, ako nás všetkých vlastní a ovláda niekto mocný v pozadí. Svoj nesúhlas s príchodom nového majiteľa už vyjadrila redakcia Sme svojimi profilovkami na facebooku, protestujem aj ja ako čitateľ. Ak si chce finančná skupina kúpiť moc a prestíž, neviem s tým veľa urobiť, ale určite nemám chuť jej na to prispievať. Budem sa snažiť podporovať tie médiá, o ktorých majiteľoch viem, že to robia z presvedčenia alebo majú štandardné ekonomické záujmy. Ak tu také vôbec ostanú.. A ak nie, vznikne tu priestor a snáď aj dopyt po niečom úplne novom. Snáď, pretože táto krajina si prešla už aj väčšími prúsermi a vždy ma vie milo prekvapiť. Najnovšie sa stačí pozrieť napríklad na to, koho sme si zvolili za prezidenta a na jeho cestu po USA.
