Báseň bez názvu

Zatiaľ bez názvu I Vzduch prekypuje slobodou Z pretlaku našej voľnosti vyviera ľudská neľudskosť je nám z nej úzko. Nevie sa nám vpratať do kože Každý čo nemohol skúša sa naparovať a tí čo mohli môžu ešte viac sa prsiť v tej pare pýchy aby ňou sťažili to voľne dýchanie .A tak sa nasilu tlačíme v jednotvárnej každodennosti Chuť žitia slabne II Trpko v duši ako i na jazyku slová planých hrušiek zo mňa Opadá Vždy keď mnou zatrasie rozmáhajúca sa márnosť z ktorej som tak náhle nečakane obelel III A kde je ešte jeseň? a už niet tých farieb do ktorých nám denne obliekali sny. Vybledli a zmizli ako mizne jeseň keď príde November IV V závejoch snehu za treskúcej zimy počuť vŕzgať každý krok pri ktorom hluchnú všetky ruchy ulíc Mráz si šťastne kreslí na okná výkladov svoje veľkoplošné animácie. v ktorých sa vidím byť stále človekom čo ide domov z dlhej prechádzky po ktorej už na jar nezostane ani len stopa spomienky V Natrhám snežienky nech nimi zazvoním na chvíle nových radosti