Včera v devine

Včera v devine kde si poézia?žeby mi srdce i duša oslepla?že ťa nevidím v žiadnej z týchto žien?kohosi údy ťa z nich celkomvypudili a topíš sa v dennom smogu môjho zúfalstva od ktorého chceš ujsť Vzniesť sa v dyme nekonečne horiacich cigarietStále ťa v nich hľadáma som ešte slepšícítim ako pohŕdajú mojimpohľadom ako ma ich afekt trýzni a ty sa len smeješ .počujem to v crngote električkyčo ma vezie od omylu k omyluže by som po tom všetkom ešte napísal čosi čistékeď im hľadím pod šaty a sukne špinavým zrkadlom mlák.