Veľa krát pozerám na ľudí..ako sa správaju ake maju názory...Vtedy rozmýšľam aká som vlastne ja...
A akí by mali byť ľudia...?..žeby odpoved?.. noo neviem každý má iný názor..toto je môj!..:)
Je fajn byť človekom ktorý prechádza životom s určitým nadhľadom, so šťastným výrazom v tvári, ktorý verí že všetko bude OK..všetko berie na náhodu, snaží sa niečo dosiahnuť, ale dokáže sa zmieriť s osudom. Teší sa aj z drobnosti ako je úsmev okoloidúceho človeka...!!
Ale tak to nieje!.. ľudia majú depresie, smútia. su sklamaní...Opíjaju sa, drogujú, ubližujú si a.. zároven v tom hľadajú akúsi útechu...ktorá ich ale ťaha viac ku dnu. Ludia si samy spôsobujú problemy!
Treba prestať myslieť na to zle čo bolo(ved to už neodvrátiš), alebo čo bude, treba žiť v prítomnosti, užívať si každeho dna a nehľadať vo všetkom pointu. To by sme sa potom mali zamýšľať nad tým prečo vôbec sme??!!..
A odpoved??.... proste nieje, my proste sme a ak už to tak je tak aspon budme ľudmi, ktorích si druhí vážia a majú radi pre ich úprimnosť...pretvarovať sa a na niečo hrať počas tohto krátkeho života nám len kráti čas na poznanie sameho seba...
