Pozerala som sa na naše malé mestečko SL a ... tak sa mi páčilo:)
...ako stále ale predsa ináč...
Tie bytovky, ktoré zatiaľ neboli zmodernizované ale staručké na mňa pôsobili tak útulne. Svetlá v diaľke ožiarovali pár osamotených chodníkov...Mesiac, hm, bol, len bol ako vždy na oblohe...taká rarita čo? ale všimli ste si ho? je krásny!...Páči sa mi ako tam visí a pozerá na nás a nevypína...
Vzduch mi pripadal taký čistý, hned som si vyobrazila pár miest, ktoré som už navštívila , o ktorých možno nemáte ani páru a predsa sú ...a sú krásne...
Hudba v ušiach mi znela tak šťastne...čo mi vyčarovalo samo od seba úsmev, úprimný..proste sa mi pohli kútiky úst...a VôBEC mi nevadilo ak mi okoloidúci neopätoval úsmev.....lebo JA som sa cítila supér...a on? kto vie? hmm....nerieším..nachvíľu som sebec....ale šťastný!..:)
Páči sa mi toˇ...
Život je pekný...ak si ho sám trošku vytvoríš, dotvoríš, vytapetuješ, vymaľuješ, osvojíš....
Hm a problémy? ja ich vlastne nemám...ak héY tak len malé a snažím sa ich nezveličovať....Mám šťastie? takú povahu?...Neviem ale Ďakujem!
Neviem komu, čomu....ale asi tým všedným veciam, ktoré ma obklopujú stále a predsa ma vždy niečím prekvapia.....a TOTO práve milujém.
Lebo MY proste NIKDY NEVIEME.....;)
