"Pozri sa na tento strom"- povedalo dievča chlapcovi, "čo tam vidíš"?...
"Hmm no tá konáre, listy a kôru." - odpovedal.
"A nič viac"? - opýtala sa smutne.
"Nie"- odpovedal so samozrejmosťou.
"A aspoň sa ti páči aký je mohutný, zdravý"!? - pýta sa.
"Ale strom ako strom" - ľahostajne odpovedá.
Sklamaná mu pustí ruku a proste odchádza. Chlapec je z toho veľmi prekvapený a volá na ňu - "Kam ideš? Čo sa stalo? Spravil som niečo zlé"?...
Dievča iba na to:
"Nevidel si v tom strome jeho silu, krásu, život, ktorý ním prúdi, mohutnosť, ako dýchal keď pohyboval konármi a jeho hlas si tiež nepočul? keď šumel listami? .....Neverím že vo mne vidíš niečo viac. Iba telo, tvár, úsmev...Necítiš a nevnímaš všetko tak akoby si mal! Prv sa musíš naučit vo všetkom aj "obyčajnom strome" vidieť jeho krásu, zvláštnosť...vtedy zistíš aké ti je to cenné...a vtedy si uvedomíš čo pre teba znamenám JA!!!"......-odišla. A on?
Skúšal to veľmi dlho, nedokázal to ale. Nepochopil význam jej slov a tak snaha bola márna a nevyplnená.
Koniec?...neviem..
