Lahla som si do postele a po chvíľke som zistila že nemôžem zaspať. Tento stav nemám rada, lebo spať nemôzem kvôli myšlienkam, ktore mi víria v hlave a nemôzem ich zastaviť. V takom čase sa zamýšľam nad veľa rôznymi vecami a dotváram si pribehy, ktore v mojej hlave končia Happy Endom noo ale v skutočnosti??...
Rozmýšľam, čo ľudí robí šťastnými?... Po chvíli zisťujem že su to prave LUDIA! bez ktorých by den nebol dnom. Su to priatelia pre ktorých sme šťastní ale taktiež sa najviac trapíme. Priatelia, prve lásky, sklamania, nádeje, šťastie, spomienky...to všetko su vlastne priatelia!!
Je zvláštne ake bolestne je ak vás sklame blízky človek, nič nedokáže tak hlboko zraniť ako práve toto. Je to bolesť, ktorá nejde len tak vymazať zapitim tabletky.Hoji sa veľmi dlho a ostáva v nás aj ked si myslíme že sme zabudli...To že sa kvôli ním trápime ale znamená že si ich vážime..a že su pre nás všetkým..
Je krásne aký cit má dieťa k matke, dievča k svojmu chlapcovi, brat ku sestre...je to ten najkrajší pocit ked vieme že na svete je človek, kt. vás ma nadovšetko rád.
V podstate veľa takých pocitov si neviem vysvetliť. prečo je to tak??..Pytam sa ..odpoved som zatiaľ nenašla a nejako nepočíitam s tým že ju nájdem..No asi to tak má byť...
Len som veľmi rada že mám priateľov takých akých mám..su pre mna všetkým..neviem kým by som bola bez nich...vážne že slovíčko dakujem je slabe..tak teda MEGA SUPER PECKAA VEľkEEE DAKUJEEM!!..(dufam že si to prečítaju )
