1. Pred časom nám na dvere domu zaklopal sympatický mladík, ponúkajúci služby nemenovaného írskeho poskytovateľa telefónnych a ďalších služieb.
Hneď medzi dverami spustil svoju obvyklú repliku v angličtine, keď moja dcéra Miška, v teenagerskom veku, zo zvedavosti zbehla z izby dole schodami, postavila sa ku mne, vyslovene ma drgla lakťom do boku a pomedzi zuby precedila v rodnom jazyku : Čo ten chce????
Mladík zbystril a hneď nasledovala otázka : Where are you from? - odkiaľ ste?
My samozrejme a hrdo : We are from Slovakia... Mladík na to s úsmevom : No to je dobréééé, aj ja.
Miška sa začervenala a skončilo to spoločným smiechom, rozpravou o dôvodoch našich pobytov v Írsku a o tom, kde bývajú na blízku ďalší krajania... Niekedy rozumieť je výhoda, netreba však zabúdať na to, že rozumieť môžu aj Vám... :o)
2. Ponáhľam sa domov, zastavím sa na nákup, v košíku chýbajú ešte bagety, tak si to namierim ku pultu s pečivom...
Mám šťastie, ešte teplé bagetky nakladám po jednom do sáčku. Chvíľku to trvá, keď zrazu počujem rozhovor predavačky s jej známym zákazníkom :
No, nejdrřív sem začala chlastat. To víš, pak jsem sjela na pervitín no a pak jsem si dala poslední rouličku kokaínu a teď jsem tady.
Žena v rokoch popritom zručne hádže chlieb do krájača, balí ho, potom sa otočí ku mne a so širokým úsmevom sa ma opýta : Would you like this bread?
Keďže už mám naložené bagety v košíku, usmejem sa na ňu a v rodnom jazyku odpoviem: Nie, ďakujem, už mám...
Predavačka sa na mňa usmeje tiež, zhlboka sa nadýchne, premeria ma pohľadom... Mám pocit, že vidím náznak šibalského úsmevu v jej očiach, otočí sa ku známemu a pokračuje v rozhovore... To víš, nebylo to lehký...
3. Čakám s deťmi na letisku v Dubline na babinu našich detí, moju maminu.
Lietadlo mešká, deti otravujú, vojdem do maličkého obchodíku, pozerám, čím by som ich zabavila na pár minút, keď starší zo synov v tej chvíli zmerčí časopis s Bobom staviteľom a opakovane začne kričať... Mamí, ja to chcem, ja to chcem, chceeeeééééém. Dieťa ukľudňujem po ceste z obchodu, zahováram, keď sa za nami otočí predavačka a povie : No čo už, on to chceeee :o)
4. Minule sme kupovali minerálky v Lidli u nás v Tyrrelstowne, s manželom sme vykladali jednu za druhou na pokladňu, keď sa za nami ozval slovenský pár :
Fúúúj, čo za shit to kupujú, typickí Íri.... :o)) Tak som sa usmiala na manžela, on na mňa a hrali sme partizánov...
5. Ležím doma so zlomeným členkom, žiadna zábava... Manželovi našťastie dovolili pár dní pracovať z domu.
Niekto klope na dvere, manžel otvára... Chlapík ponúka číslo účtu, na ktoré môžete prispieť na charitu. Aj hore na poschodie počujem jeho zrozumiteľnú angličtinu, asi nie je Ír... Pomyslím si. Po krátkom rozhovore sa opýta môjho manžela často počutú vetu :
Where are you from? Po krátkej odpovedi sa chlapík usmeje a v slovenčine povie : Tak dobrú noc, sladké sny... Zamáva nám na pozdrav a odchádza zaklopať na dvere našim susedom. Filpíncom, Indom, Írom...
6. No a jedna príhoda zahanbila veru aj mňa...
Môj najmladší, Slavomír, vtedy 2,5 ročný, učil sa anglickým slovám, nepoznajúc občas však ich pravý význam. Tak sa stalo, že vtáky nazýva fly a napríklad pre označenie blata si vybral slovo monkey, ako iste viete v anglickom jazyku označujúce opicu...
Tak sa stalo, že na parkovisku pred školou - na lúke, po výdatnom daždi, zaparkovali sme a blato bolo všade okolo nás... Keď zazvonil zvonček a vyučovanie sa skončilo, rodičia čakajúci do vtedy v autách, začali naraz vystupovať, aj my sme vystúpili, išla som pre staršieho syna, keď mladší zbadal to blato okolo nás, začal vykrikovať yuck monkey, monkey, yuck monkey.... a prštekom pritom ukazoval na blato, ale žial aj na všetkých ostatných rodičov. No a keďže môj starší syn chodí do triedy, kde má dosť spolužiakov z horúcej Afriky, tak si viete predstaviť tie prekvapené tváre, keď môj mladší syn vykrikoval na blato a tak trochu, nechtiac aj na nich. Ostala som zahanbená, nemohla som mu ani povedať, nech prestane, však potom by som ich v tom len utvrdila, bola som rada, že to blato nezačali po mne hádzať... Usmiala som sa nad tou situáciou, len tak po tichúčky, pre seba... a vykročili sme krížom cez monkey smerom ku škole...
Odkaz pre tých, čo by snáď chceli hľadať v poslednej príhode iný ako humorný podtón : Žiadny iný tam nie je, prosím nehľadajte, verte, že aj ja mám priateľov medzi Afričanmi :o)
Írsko je multinacionálna krajina, krajina rôznych kultúr a národností, preto tu opísané a podobné situácie nie je možné brať inak ako s humorom. Podobnosť osôb z príbehov s reálnym životom je čisto náhodná, s výnimkou mojej dcéry, môjho manžela, mojich synov a mňa :o)
Pekný deň všetkým....
Hádajte, ktoré je naše :
