...
...
Starý kolotoč monotónne škrípe, vezie deti do krajiny "dospievanie", točí sa s časom na dvore pod starými slivkami...
Umývame hlinený riad v staručkom lavóri a príbor cengá o plech, voda sa čerí detským smiechom...
Sadáme na "podstienku" k včelám a lúčnym koníkom.
Za domom víri prach starý traktor po prašnej ceste... Na schodoch sedí pokoj. Pokoj, ktorý sa nikam neponáhľa, dvíha oboma rukami starobylú šálku kávy a sŕka.
Slnko dosiahlo už polovicu dnešnej cesty a pomaly ustupuje noci, deň slabne...
Vedľa padajú moruše na cestu pred susedovým oknom. Pod stromom je odstavená hrdzavá vlečka...už je plná moruší...
...a potom búrka, malé rybníčky v tráve, naboso a na studeno, dúha...
Tu taká čistá a častá...akoby mal Boh k tomu prostému kraju bližšie.
Za hrsť vetra a kvapky dažďa búchajúce vonku na plech a na zabudnuté riadky...
Kdesi čosi buchne, vstávam z periny, vonku už tma, len pod lampu mihol sa kocúr, čo na podstienke zvalil klátik. Nad ním prelieta do noci netopier a za ním druhý...
A pivnica, krásna, hlinená, dom pre slimákov a raj v jednom. Tam, kde som hrabala lístie a čistila tak zahatanú cestu k ľuďom. A nad nami lastovičky z rána švitoria, hopkajúc po čiernych drôtoch spajajúcich dva obzory : jedným z nich je cesta tam a tým druhým cesta späť...
PS : Fotky sú z krajiny môjho detsva, ale čas samozrejme nesedí...tie časovo správne sa zachovali
len v mojej pamäti...
