Za môjho hlasného výkriku :" NIEEEEEEEEEEÉÉ" mi spadli hodinky pod bubon do práčky. Už som sa s nimi lúčila, vedela som, že sa utopia, nikdy som ich totiž neučila plávať... asi som mala, ale čo už. Potom som začala špekulovať, ako ich vytiahnem a podám im prvú pomoc. A tak som do uzáveru práčky prištikla sveter v predpoklade, že hodinky sa zachytia o tú chlpatú potvoru.(Nesmejte sa...priznajte si, že aj Vy občas robíte veci, nad ktorými sa neskôr sami pozastavíte, prípadne Váš rozum... :o))...A tak som otočila bubnom dookola, nooooóó, skoro mi to vyšlo, keby tam nezostal aj sveter... a bubon sa nezasekol ! Nakoniec som prišla na to, že bubon ma na spodnej strane vo vnútri umelohmotný kryt, ktorý sa da otvoriť! Otvorila som ho za pomoci nožíka, vytiahla som sveter.... aj moje hodinky (hurááá!!!!!), ale kryt sa mi zatiaľ nepodarilo dať naspäť...Akú veľkú radosť som mala, že v bubne nebola voda, to už je ťažko opísať, takže hodinky dokonca aj idú a ja sa usmievam zakaždým, keď sa pozriem koľko je hodin.....Pekný dníček Vám.... :o)
