Obdobie tehotenstva je jedným z najkrajších, ale aj najúnavnejších a najvyčerpávajúcich období života. Ako žena, ktorá prišla o svoje prvé bábätko na prelome druhého a tretieho mesiaca, som pri druhom tehotenstve sústredila všetku svoju energiu do prekonania prvého trimestra. Všetky moje myšlienky smerovali k tomu, aby sme ja a ten malý živôtik vo mne vydržali tieto prvé tri náročné a nestále mesiace 2 v 1. Ale čo potom?
Na začiatku štvrtého mesiaca som sa prvýkrát zamyslela aj nad myšlienkou, že tento malý zázrak bude musieť ísť na konci našej spoločnej cesty aj nejakým spôsobom von. Nebolo to nič prekvapivé, že tehotenstvo končí obrovským finále - pôrodom, ale moje ja v novej úlohe tehotnej ženy a budúcej matky sa nad touto skutočnosťou doteraz nezamýšľalo. Zaznamenala som u seba dva pocity - veľkú radosť a očakávanie zo stretnutia s tou malou osôbkou, ktorá mala onedlho zo mňa a môjho drahého spraviť rodinu, a veľký nával strachu, z nepoznaného a bolestivého zážitku.
Napriek tomu, že som sa celý život tešila na to, keď príde ten čas a stanem sa matkou, zrazu som si začala pokladať otázku, či zvládnem priniesť náš poklad na svet. Aký typ rodiacej matky budem? Čo ak sa poddám strachu a budem hysterická? Čo ak kvôli svojim reakciám nevedome ublížim drobčekovi? Čo ak nebudem vedieť ako reagovať? Čo ak moje telo nebude spolupracovať? Je to možné, aby som zažila pôrod, ktorý sa pre mňa stane peknou spomienkou? Je to len o šťastí alebo pre to môžem sama niečo urobiť? A to bola otázka, ktorá mi pomohla prekonať strach.
Rozhodla som sa nebyť ženou, ktorá čaká, že všetko sa zariadi samo, ale prevzala som svoje tehotenstvo a pôrod do vlastných rúk. Chcela som vedieť a pripraviť sa na všetko. A teraz, keď sa pozriem naspäť, môžem s čistým svedomím povedať, že určité percento okolností určite ovplyvní aj náhoda alebo ak chceme, nazvime to šťastím, ale z veľmi veľkej časti je to o príprave, nastavení a práci aj počas pôrodu. A keď hovorím o príprave, nemyslím tým len tu fyzickú, ako napríklad cvičenie, masáž hrádze alebo nacvičovanie s aniball, ale hovorím aj o duševnej a mentálnej príprave na tento veľký okamih. A viete čo? Vyplatilo sa to.
Každá jedna minúta investície do prípravy stála za to. Keďže som sa už 8 rokov pred otehotnením pravidelne a s nadšením venovala jóge, neboli pre mňa techniky práce s dýchaním (ktoré dokážu byť pri pôrode veľmi účinné) a meditácia, či hlboká relaxácia cudzie a veľmi rýchlo som postupovala v samotnej príprave, ale aj v sebadôvere a presvedčení, že ja a moje bábätko to zvládneme - že moje telo vie prirodzene ako porodiť a ten malý zázrak vo mne, vie ako sa narodiť. A naozaj to tak bolo. Vďaka Monganovej metóde HypnoPôrodu.
Keď prišiel ten čas, zázračne som sa nebála - dokonca som upokojovala môj pôrodný sprievod. Nebála som sa, lebo som vedela, že čoskoro sa stretneme. Stretnem toho človiečika, ktorého som bezhranične milovala už predtým, ako som mala možnosť ho vidieť. Počas čakania v pôrodnici som sa s ním neustále zhovárala a mala som pocit, že on sám mi dodáva odvahu byť statočná pre nás oboch. Netrvalo dlho a to dlho očakávané stretnutie naozaj prišlo. A s ním prišiel aj veľmi silný pocit hrdosti. Bola som hrdá na nášho syna, ktorý mi (ako pre každú matku) pripadal najkrajší na svete, ale bola som hrdá aj na seba. Na to, čo aj vďaka príprave moje telo zvládlo a zažili sme úžasný, nie bezbolestný, ale veľmi rýchly a láskyplný pôrod bez prežitej traumy. A to je to, na čom záleží.
