Interrupcie

13. októbra 2005 sa v malej sále UPC v internátnych domovoch Ľudovíta Štúra v Bratislave, pod záštitou mimovládnej občianskej organizácie Fórum života, uskutočnilo premietanie filmu "Choice blues – Pravda o umelom potrate" aj s následnou diskusiou, resp. besedou. Film nám zobrazil oko kamery umelého potratu v Spojených štátoch. Pre pochopenie kontextu filmu: známy a pomerne rozšírený film Dr. Nathansona „Nemý výkrik“ zachytil momenty umelého potratu sonografom, v tomto prípade bolo možné vidieť abortus v realistickom zobrazení, ako skutočne prebieha a vyzerá. Nemý výkrik tak vystihoval skôr vnútorný pochod všetkých nás pri sledovaní krvavého zákroku v 12. – 14. týždni tehotenstva. Zúfalé okamihy pre naše oči prišli aj neskôr, keď sa lekári pokúšali kompletne poskladať rozpoltené malé telíčka nenarodených obetí, na ktorých boli rozoznateľné znaky ľudského tela – nožičky, ručičky, hlavička. O to silnejšie nás dusili zábery mŕtvych novorodencov po 24. týždni gravidity, ktoré už vražednú definíciu v našich dušiach nedokázali poprieť. Toľko na úvod.

Aj za asistencie poznatkov získaných na tejto prezencii občianskej organizácie „Fórum života“ sa budem snažiť vyvrátiť kompletnú mytológiu feministických ľavicových liberálov zhrnutú v ôsmich východiskových bodoch, najmä pokúsiť sa o demonštráciu ich neblahých a nezodpovedných dôsledkov. Základom je použitie správneho interpretačného kľúča, keďže dvere k jadru problému sú pevne „zamýtované“.

1. Interrupcie nie sú nebezpečné a zdraviu škodlivé, ak sú vykonané zákonne a na patričnej odbornej úrovni. Dokonca sú jedným z najbezpečnejších a najjednoduchších zákrokov.

Ide o tvrdenie nechutne lživé. Operuje sa tu tiež faktom, ako na následky nelegálne vykonanej interrupcie zomiera ročne vyše 70 - 200 000 žien. Avšak, za tento spochybniteľný a labilný údaj nenesie zodpovednosť zákonná reštrikcia, k tomu sa vyjadrím v ďalšej sekcii.
Zhrňme si kauzu prvého bodu v ucelenej realite. V dôsledku potratu dôjde k mechanickému porušeniu krčka maternice. Normálne je tuhý a slúži na to, aby sa bábätko neporodilo skôr. Krčok však dozrieva a tesne pred termínom zmäkne a dôjde k pôrodu. Keď sa tento mechanizmus naruší potrhávaním pevných štruktúr krčka, už nikdy nebude možné tieto štruktúry opraviť. Ďalšie dieťa je preto vystavené riziku predčasného pôrodu, aj pred 28. týždňom – 1/3 takých detí zomiera, alebo má iné (napr. mentálne) následky a náklady na starostlivosť sú enormné.
Z hľadiska ženy môže dôjsť k poškodeniu sliznice maternice. Vnútorná výstielka sa agresívne odstráni, čo môže znamenať dlhodobú neplodnosť, alebo môže pri oplodnení dochádzať k infekcii. Mechanické vniknutie do maternice ženy vyvoláva rizikové krvácanie.
Výskumy dokazujú, že najčastejším onkologickým ochorením ženy je rakovina prsníka. Zistilo sa, že u žien, ktoré podstúpili umelý potrat, v dôsledku náhleho poklesu hormonálnych hladín počas prestavby prsníka dochádza k zvýšenému riziku výskytu rakoviny prsníka.
Z hľadiska psychického zdravia pretrváva u ženy pocit viny, depresia, pocity beznádeje, nechuť žiť, myšlienky na samovraždu. Ďalšími znakmi sú nervozita, úzkosť, psychosomatické ochorenia, zlé sny (o deťoch), iné psychické problémy – pri pohľade na deti, nenávisť voči manželovi, atď.

Ďalšou obeťou po dieťati je teda aj žena, či už narušením fyzického alebo psychického zdravia. Ak to odporcovia zákazu interrupcií popierajú, svedčí to len o bezcharakternosti ich marxistických metód. Napriek tomu, podľa WHO sú neodborne (nezákonne) vykonané interrupcie najjednoduchšie odstrániteľnou príčinou maternej mortality žien a ich legalizácia a prístupnosť môže zachrániť životy státisícov žien a matiek. Cynizmus, nemyslíte?

2. Zákaz nič nerieši, iba stupňuje riziká potratovej turistiky a nelegálnej interrupcie („anjeličkárstvo zabíja každých 5 minút“). Jediná reálna cesta znižovania počtu umelých potratov je liberálna legislatíva s možnosťou legálnej, medicínsky bezpečnej a dobrovoľnej interrupcie.

Tento argument nadobúda vysokú frekvenciu výskytu aj v kresťansky založených vzorkách populácie. No zároveň je tento mýtus fádne krehký. Jeho logika je totiž položená na obrátených základoch.

Paradoxne - prezentácia rizikovosti nelegálnych potratov by mohla byť dostatočným mementom pre antiinterrupčné východiská. Ďalej si musíme uvedomiť, že najdôležitejší indikátor je celkový súhrn potratovosti. Fakt, že sa isté číslo odsunie do sféry nelegálnosti, predsa ešte nič škandálne neznačí, len dokazuje tvrdosť a oprávnenosť zákona v kontexte s nevypestovanou antiinterrupčnou mentalitou daného národa. Je síce možné podložiť svoj pro-choice svetonázor štatistikami potratovej turistiky a nelegálnych zákrokov, ale predsa podstatnými údajmi nemôžu byť len tieto dva ukazovatele. V susedných Čechách sa vykonal prieskum, v ktorom mali ľudia odpovedať na otázku, kedy sa začína ľudský život. Väčšina z respondentov vyslovila mienku v súlade s miestnym interrupčným zákonom – teda od 3. mesiacu života...
Z našich skúseností jednoznačne vyplýva, že zákony minimálne informujú o zlom či dobrom aspekte vykonaného skutku, určujú isté mantinely, ktoré sa prevteľujú aj do nášho svedomia. Analógiou nám môže byť nedávny režim komunizmu. Počas jeho trvania vládni komunisti kradli „vo veľkom“, ale nikto ich nepostihoval, keďže vládnuca mafia bola zlegalizovaná. To sa taktiež týka drobných krádeží. Po vylúčení komunistického režimu z verejného života sa začali politici „premieňať“ na nenásytné obludy a mafia sa presunula z parlamentných lavíc aj do obyčajných ulíc. Môžeme sa teda pýtať – je vinná demokracia a právny štát? Alebo komunizmus, ktorý zdeformoval morálku spoločnosti? Odpovedajme si dôkladne, bez emócií.
Logika protizákonných argumentov je mylná, a samozrejme, nepriamo obhajuje umelé potraty. Podobný princíp sa pro-choice nepokúša aplikovať na ostatné vraždy alebo krádeže. Jediným pevným bodom, o ktorý sa môže opierať, je „úspech“ nízkej potratovosti liberálneho Holandska Avšak tu zohrala dôležitejšiu úlohu dlhodobá antikoncepčná mentalita, ktorá taktiež zvyšuje riziko rakoviny prsníka a v neskoršom štádiu sa k nej zaradí potratová pilulka, ktorá vydestiluje z myslenia ľudí pojem umelého potratu ako definície vraždy. Ak ste už niekedy videli Holandskú potratovú loď, dôkladne sa jej vyhnite. Jej ponuka je skazonosná.

Náhla zákonná reštrikcia a eliminácia potratových oddelení, samozrejme, nepovedie k okamžitému dôstojnému výsledku, najmä ak nepripravíme spoločnosť na negatívne vnímanie umelého potratu ako nebezpečného precedensu zneváženia hodnoty života a narúšania vzťahu matky a dieťaťu. Toto bremeno zodpovednosti na sebe dobrovoľne nesú občianske organizácie pro-live, ako je napr. spomínané Fórum života alebo Liga páru, Život ako dar, ale predovšetkým Cirkev a všetky konzervatívno-kresťanské spolky. Ich stavebným kameňom sú tisícročné tradície vypestované v prospech morálnej perspektívy ľudstva, ich negáciou sa modifikujeme v radikálnych relativistických nihilistov, ktorí si nechcú vziať osvedčené skúsenosti „autorít“ k srdcu.

3. Ľudský život sa začína v treťom mesiaci, prípade až v 24. týždni, v čase počiatku mozgovej kôry. Dovtedy je umelý potrat možný, resp. oprávnený. Počatie sa nerovná človek.

Je to fabula veľmi arogantná a pokrytecká, nepodložená - v najvyššej tolerancii absolútne relativistická. Vykresľuje len ďalšiu špinavú povahovú črtu aktivistov pro-choice. Každá normálna matka nedáva svoje dieťa pod srdcom na úroveň pomenovania plodu či oplodneného vajíčka. Pozná aj krajší výraz – bábätko, či už je očakávané alebo neočakávané. No pre organizácie typu Možnosť voľby je počatý život vlastne len akýmsi plodom, resp. oplodneným vajíčkom – do určitého stanoveného týždňa, mesiaca. Zaujímavý je potom náhľad na rôznorodosť takéhoto termínu v rozličných krajinách. Zatiaľ čo u nás sa za genézu ľudského života považuje koniec prvého trimestra, v Holandsku a USA do príchodu G. Busha bola hranica odsunutá až na okamih pôrodu (niekedy až o niečo neskôr), čo je dosť otrasné – ale aspoň nepokrytecké. Dá sa povedať, že na nás pôsobí tzv. mačací efekt – kým je to malé, tak to nebolí...

Kde spočíva pravda? Pred počatím majú vajíčko a ľudská bunka len 23 chromozómov, zatiaľ čo každá normálna ľudská bunka ich má 46. Po uskutočnení počatia vzniknutá bunka už obsahuje kompletných 46 chromozómov (ako dospelá ľudská bunka). Počatie je jediným miestom, kde dochádza k zmene v podstate života a vo vývoji ľudskej bytosti. Všetky ostatné zmeny sú už len súčasťou pokračujúceho procesu rastu. Dospelý človek má presne tú istú genetickú štruktúru, akú má v momente počatia.
V tejto súvislosti Dr. Nathanson poznamenáva, že spoznal, ako sa nenarodené dieťa môže učiť, napr. ak zatrúbili trúbkou pri tehotnej matke – srdce začalo prudko biť. Pri znení Mozarta plod menil svoj prejav, ak zaznela heavy metalová hudba, nastala úplne iná reakcia. Vo výskumoch pokračoval ďalej a videl, kedy nenarodený spí, kedy sníva, močí, prehĺta alebo sa hýbe, cmúľa si palec. Všetky tieto veci ho presvedčili, že ľudský plod je členom nášho spoločenstva. je taký ako my, len vo veľmi skorom štádiu v prvých 9 mesiacov života, keď nie je schopný prežiť bez matky. Sú to za najdôležitejšie mesiace celého nášho života, lebo v tom čase sa organizuje naše telo a náš mozog. Dokonca je preukázané, ako sa dieťa násilnému potratu bráni.
Každopádne, potrat je zrejmý exitus kompaktnej ľudskej bytosti. Poňatý brutálnym spôsobom, nevynímajúc medicínsky potrat v skorých štádiách tehotenstva. Poznáme 2 používané medikamenty – tabletky Metotroxín – liek na liečbu rakoviny, veľmi silný a jedovatý; a druhá tabletka je RU 486 z Francúzska (tí nemajú takmer nič dobré na svedomí v celej svojej histórii) s toxickým účinkom na organizmus, taktiež nebezpečná aj pre matku. Pre odporcov interrupcií musia byť aj tieto formy neprijateľné. Nastáva tu istý kontraproduktívny paradox – potratové tabletky sú aj na čiernom trhu, teda efekt, ktorému sa chcú tak vehementne voľnomyšlienkari vyhnúť. RU486 je tiež dôkazom nemorálnych praktík 2 svetových etatistických organizácii – bola účelovo vytvorená na objednávku WHO pri OSN na reguláciu populácie v rozvojových krajinách. Dôvera konzervatívcov (a klasických liberálov) v obidva monopolné verejné inštitúty musí stále klesať pod únosný priedel. Sám vidím možné východisko v odtrhnutí ich vplyvu na štátne zväzky a ponechaním len na platforme informatívneho, nie normatívneho charakteru.

Ukončím polemiku iróniu – je smiešne domnievať sa, že dieťa v 3. mesiaci je človekom a týždeň po počatí je len vývinovou troskou. Aký je rozdiel medzi zabitím v 3. mesiaci a počas 2. roku života ? Neprebieha tu permanentne len určitý vývin? Ak by sme stále ostávali na pochybách, je lepšie prikloniť sa na stranu ponechania života, než jeho možného odopretia bezbranným „plodom“, ktoré mohli zmeniť tento svet. Následky sú absolútne odlišné.
Zamyslel sa vôbec nejaký fanatik pro-choice nad alternatívou - koľko schopných umelcov, vedcov, lekárov mohlo z tých „oplodnených vajíčok“ vzísť, o koľko menej nevyliečiteľných chorôb sme mohli v konečnom dôsledku mať?

4. Žena má právo rozhodovať o tom, čo sa bude diať s jej telom. Zodpovednosť je spojená s právom rozhodnúť sa. Právo ženy rozhodnúť o donosení alebo nedonosení je základným ľudským právom. Muži a štát do tohto procesu nemajú čo vravieť.

Uvedený mýtus je asi ten najpopulárnejší a úmerne tomu fragilný.
Je pravda, že žena má právo rozhodnúť o tom, čo sa bude diať s jej telom. Proti tomu nikto nič nenamieta. Má plné právo rozhodnúť sa, keď „vstupuje“ do dobrovoľného pohlavného styku, tak ako má právo zvoliť si cestu chráneného/nechráneného styku. So všetkými prirodzenými dôsledkami. Je scestné posúvať hranicu rozhodnutia až za počatie nového ľudského života. Je zodpovedné rozhodnúť sa pred pohlavným stykom a znášať aj trpké ovocie slobodnej vôle. Každý človek musí znášať aj negatívne následky svojich rozhodnutí. Nedať šancu ľudskému životu z dôvodu benevolentnej svojvôle, ktorá sa nazve ľudským právom, je pomerne absurdná interpretácia ľudských práv a slobody (sloboda končí tam, kde začína sloboda druhého). Tieto názorové kolízie prichádzajú až do takých cynických extrémov, keď sa ľudský plod zrovnáva s rakovinovým nádorom, ktorý je možné kedykoľvek odstrániť.

Obdobné ideové prostriedky využíva práve ľavicový liberalizmus, známy svojím ulitarizmom, čiže prijímaním iba pozitívnych konzekvencií slobodnej vôle a hádzaním negatívnych do rúk štátu. Práve tento smer je najväčšou škodnou pre všetky posledné hodnotové fragmenty západnej morálky. Kríza fenoménu sa nazýva kríza tradičnej morálky, kríza charakterizujúca súčasnú postmodernú integritu spoločnosti.
Útoky nekončia ani tu - muži nemajú do tohto „procesu“ čo vravieť. Otrepaný feminizmus urobil z interrupcií rodový delikt. Muž si môže so ženou pekne užiť, veď tá „štetka“ si dá nechcený nevyvinutý „fetus“ odstrániť... Feministický mechanizmus sa obracia proti svojmu pánovi – feministke. Apropo, štát... Nezneužívajú práve odporcovia zákazov interrupcií etatistické presadenie svojich cieľov? Štát má prebrať zodpovednosť za neželaný dôsledok sexuálnej slobody tým, že dá žene možnosť ísť na potrat? Aký je to pocit pre kresťana, keď musí žiť v štátnom zväzku, ktorý pretvára interrupcie na byrokratickú banalitu? Gynekológ kresťanského vierovyznania sa stáva treťou obeťou a značne znevýhodnenou persónou v poli interrupčnej relativity. Jedinou cestou morálno-právnej ochrany je barikáda výhrady svedomia, najefektívnejšie vo forme Vatikánskej zmluvy. Doteraz, ak nechcel lekár s vlkmi vyť, sklonil hlavu, opustil nemocnicu a hľadal si miesto na prístupnejšej klinike. Aj keď je triviálne odskočiť si z pôrodnej sály hneď vedľa, do druhej sály - tam kde sa život dáva ukončiť. Môžme si aspoň úspešne poblahoželať, ak potratové kliniky zatiaľ úspešne míňajú náš stredoeurópsky trend.

Argumentuje sa tiež biologickým inžinierstvom štátu, s cieľom progresívnej regulácie pôrodnosti. Zaujímavé by bolo, ak by sme tejto logike prevrátili kabát... alebo dali regresívny kabát Populačného fondu OSN, medzinárodnej organizácie podporovanej pro-choice. Práve konzervatívno-liberálne a pro-live skupiny sú proti akýmkoľvek neprirodzeným zásahom!
Biologické inžinierstvo môže mať úplný iný dosah, než si ženy predstavujú. Dokonca je schopné zdeformovať právo ženy na svojvoľné vlastníctvo plodu, to právo ktoré si tak urzupujú. Dr. Nathanson píše o poznatkoch z Číny, kde robia umelé oplodnenie a nechávajú plod žiť až do 19. týždňa tehotenstva. Číňania očakávajú, že zanedlho budú môcť plod udržať živý celých 9 mesiacov. Z toho vyplýva, že ani žena nebude potrebná na to, aby vynosila plod. Tie ženy, ktoré hovoria, že sú dôležitým aspektom počatia a že umelé oplodnenie urobilo mužov nepotrebných pri počatí dieťaťa – tie ženy urobili Číňania tiež nepotrebnými. Aspoň vidíme, ako ďaleko môže podpora ľavicovo-feministických liberálov novodobým technológiám zájsť, ak sa neudrží na konzervatívnej uzde... Sami sa vykalkulujeme z kultúry života v objatí prírody.

5. Nedôstojné sociálno-ekonomické podmienky (a nedostatočná štátna starostlivosť), resp. týranie detí sú dostatočnými determinantmi umelého potratu.

Opäť etatisticko-socialistický ulitarizmus! Čo predstavuje a v akých rukách sa drží, už nie je potrebné objasňovať.
Štát a rodina – to sú dva nehomogénne, seba nepodmieňujúce celky. V spoločenskom zázemí panuje väčšinový názor, že nedôstojné sociálne podmienky sú dostatočnou zálohou za počatý ľudský život. Pripomeniem, že ľudstvo sa už x-krát obracalo v ťažkých hospodárskych krízach a nikdy nimi nemuselo neobhajovalo umelé potraty, prípadne iné amorálne skutky. V ťažkých a podradných podmienkach prežívali celé mnohopočetné rodiny a ich ďalšie generácie aj bez podpory štátu. Ich vzájomná súdržnosť sa tak prehlbovala, aj keď deti padali za obeť doslova banálnym nemociam. Ale ženy prechovávali napriek tomu úctu k životu už od počiatku a dieťa vždy donosili, keď popri práci v domácnosti sa smažili i na poliach. Nikto ženy vtedy nevnímal ako stroje na plodenie detí, štát na to nemal až taký dosah, a nezostavoval si demografické prieskumy pôrodnosti. I dnešné ženy v Afrike prežívajú čosi podobné – deti im umierajú priamo v náručí. Nezdeformujme ich mentalitu pro-choice aktivizmom na vlastný obraz.

Dôvody vedúce k potratom však nie sú jednoznačne zafarbené ekonomickým koloritom. Najmä slovenská prax ukazuje, ako ženy prichádzajú k chirurgickému stolcu pod tlakom okolia – či už rodiny, partnera. Vek a postavenie ženy nie je až taký dominantný agens. Ešte stálejšou príčinou je eliminácia počtu detí už finančne zabezpečených rodín. To vedie len k zneužívaniu liberálnej (rozumej benevolentnej) interrupčnej legislatívy. Domnienka o pestovaní biologického inžinierstva zo strany odporcov zákazov interrupciou je preto neprestajne ráznejšia.

V dnešných podmienkach existujú aj lepšie záruky – prioritne adopcia detí (najlepšie trhová), a potom detské domovy. Každý život je lepší (aj keď sa stáva peklom na zemi) ako žiaden život! Dobrou cestou nie je zbavovanie sa zodpovednosti, nech je i akokoľvek krutá. Ak takto postupne stratíme motiváciu, zmysel života, spirituálnu hodnotu bytia, stane sa definícia umelého potratu bežným riešením. Brzdy spoločenského pokroku a myslenia budú neovládateľné.

Týranie detí – nie je preukázané, že vykonávanie potratov znižuje výskyt týrania detí. Počet týrania detí sa stále zvyšuje, aj keď je počet potratov stále veľmi veľký. Preto nemôže byť odpoveďou na podobné problémy smrť, resp. umelé zastavenie vývinu života jedinca, ale láska k blížnemu a súčasne aj k životu.

6. Znásilnenie, plody s vrodenými chybami a rizikové tehotenstvá sú jednoznačným dôvodom pre umelé prerušenie tehotenstva

V tomto bode je žiaduca opatrnosť a dôkladné preskúmanie uvedeného bilaterálneho konfliktu, keď môžu byť priamoúmerne poznačené obe strany.

Znásilnenie nie je jednoznačným uchopením pozitívneho prístupu k interrupciám. Ak sa tento bod vyčíta konzervatívnemu prúdu, ide o zvlášť neférovú hru. Navyše, znásilnením býva „znásilňovaná“ celá interrupčná legislatíva.
Postačí, ak si uvedomíme, že na každý tisíci potrat pripadne jedno znásilnenie. Pravdepodobnosť je naozaj malá pri súčte všetkých faktorov tvoriacich súhru eventuálneho oplodnenia vajíčka (od plodných dní až po prienik spermie k vajíčku, atď.). Preukázalo sa, že v prípadoch znásilnenia je možnosť otehotnenia znížená aj ďalšími násilne vynútenými psycho-biologickými faktormi. Ak by však gravidita predsa len nastala, je vcelku zavádzajúce kompenzovať jeden zlý čin – znásilnenie, skutkom ešte krutejším – vraždou (ak súhlasíme s bodom 3). V tejto situácii sú napriek tomu (zvyčajne) konzervatívne ladené skupiny ohľaduplné, a ponechávajú rozhodnutie na ženu samotnú. Príkladom je legislatíva v Poľsku. Nie je však taká -pre kresťanov- striktne vzorová a konsolidovaná, akú môžeme nájsť v Írsku.

Likvidácia plodu s vrodenou chybou je alarmujúcim úkazom, inklinujúcim k súmraku fašistickej filozofie. Nikdy sa nebudeme rodiť dokonalí, a budú medzi nami aj takí, pre ktorých bude život len zrkadlom, v ktorom nerozoznajú ani vlastné črty tváre. Je utopistické a de facto aj kruté štylizovať sa do polohy inžinierov ideálnych parametrov ľudstva. Tak ako sa stáva sloboda súčasťou demokracie, tak sa i utrpenie markantne spolupodieľa na našom živote, a je len nás, ako nedokonalým ľudským bytostiam pomôžeme vniesť viac svetla do ich ponurého prežívania.

Za jedinú oprávnenú interrupčnú výhradu sa dá považovať rizikové tehotenstvo, najmä mimomaternicové, pri ktorom je takmer nemožné dieťa donosiť. Pri ohrození života matky je naozaj atribút nenarodeného dieťaťa druhoradý, a to s najvyššou neodkladnosťou, ak je jeho šanca na prežitie minimálna. Ale to nie je železný argument na kompletné legislatívne povolenie výkonu interrupcií.

7. Odporcovia interrupcií problém manipulujú, zneužívajú emócie a konajú impulzívne a fanaticky, ba priam neprimerane až protizákonne

Tento úsudok sa nedá dementovať recipročne. Napr. pamätný prípad Roe verzus Wade v roku 1973, ktorý umožnil milióny potratov v USA až do posledného štádia tehotenstva, vyvolal veľkú nevôľu radikálnych odporcov interrupcií. Tá vyústila až do vrážd lekárov vykonávajúcich potraty. Odsúdeniahodné, ale podnietené fanatizmom a zabíjaním druhej strany. Čo, samozrejme, nikoho neospravedlňuje.

Mnohí pro-choice označujú aktivistov pro-life za náboženských fundamentalistov, pričom je dôležité pripomenúť si, že odpudivý postoj k interrupciám si prechovávajú aj zásadití klasickí liberáli, silní ateisti aj oponenti cirkvi. Stáva sa síce, že poniektorí kresťania akosi pozabudnú na posolstvo lásky a osožia sa na odporcov zákona o umelom potrate výrokmi „Boh ťa nenávidí“, avšak nájdu sa vždy aj takí, čo sa v tichosti pridržia kríža a pomodlia. Obrázky abortovaných „fetusov“ nie sú ničím nezvyčajným, ale jedným z mála účinných nástrojov v boji proti ľahko prijateľným riešeniam pro-choice.

Manipulácie sa tiež nedajú poprieť, najmä v spojitosti s nepodloženými obvineniami amerických konzervatívcov podanými na plecia UNFPA z podpory interrupcií vykonávaných v Číne.

Fanatickým verdiktom sa nálepkuje program Globag Gag Rule „ultrakonzervatívnej“ politiky súčasného amerického prezidenta. Ono je skôr pravdepodobné, že proti tomuto programu protestujú (ľavicoví) ultraliberáli z pro-choice, ktorí pojmu „konzervatívny“ skrátka nerozumejú, tak ako nepochopili význam slova „liberál“. Klasický liberál by totiž nikdy nepodporoval (minimálne z ekonomických korelácií a inžinierskych aspektov) medzinárodné organizácie ako Populačný fond OSN (UNFPA), ktoré z daní občanov preplácajú africkému ľudu antikoncepčné prostriedky, hlavne kondómy a tak podobne. Pre konzervatívnu politiku Bieleho domu nachádza podporu jedine výchova k sexuálnej abstinencii, čo si môžeme označiť vzhľadom na potláčanie epidémie AIDS ako dosť trúfalé stanovisko. Žiadne miliónové dotácie však situáciu nebudú posúvať ďalej, právne naopak - hladina výskytu nakazení HIV neklesá napriek veľkej snahe etatistických populačných inštitútov. Pre konzervatívne spektrum (a istú časť klasických liberálov) je celkom očividné, že náprava africkej klímy je možná len kultúrno-ekonomickou prevýchovou, nie neúmernými dotáciami a bezbrehým rozdávaním kondómov, ktoré ešte len viac kontaminujú sexuálno-morálne cítenie Afričanov a rozširujú plochu náhodne nechránenej sexuálnej invázie. Vírus HIV predsa nemá svoj pôvod na africkom kontinente, prišiel z „vyspelého liberálneho“ západu v ostatnom storočí. Nespôsobil ho nedostatok ochranných gumičiek, ale sexuálny „free boom“ z ospevovaných šesťdesiatych „hippies“ rokov.

Omnoho zarytejší fanatizmus v sebe prestavujú aktivisti pro-choice. A k nim sa začleňuje aj skupina katolíkov z organizácie Catholics for Free Choice (CFFC, Katolíci za slobodnú voľbu), ktorá sa spolu s ostatnými pro-choice zúčastnila Pochodu za životy žien (celebrít) smerujúceho k Bielemu domu. Ich hlavné posolstvo na demonštrácii pred vatikánskou ambasádou bolo „Ozvi sa proti fundamentalizmu!“ Ďalšími zásadnými požiadavkami CFFC sú - jasné oddelenie cirkvi a štátu a reforma inštitúcie Rímsko-katolíckej cirkvi. Z prostých a ľavicovo-liberálnych pohnútok: cirkev nie je štát (a nezabezpečí sociálnu sieť lepšie) a viera v Boha neznamená podriaďovať sa stredovekým normám (teda zákazu interrupciám!) neudržateľným v modernej (liberálnej) dobe. Ani nepredpokladajú, aké skvelé posolstvo to vlastne značí pre „moderných“ oponentov kresťanstva a cirkvi: my, kresťania a cirkev sa rozložíme zvnútra sami, na to vás už nepotrebujeme. Radšej sa podrobíme diktátu ľavicovo-liberálnych noriem medzinárodných organizácii a splynieme s nimi v jednu pospolitú „modernú“ antikonzervatívnu formáciu.

Pro-choice sa na pochode utrhlo z úst celých generácií rodín aj k takýmto výkrikom: „Moja mama ma plánovala“ alebo „ďalší baby boy pre podporu slobodnej voľby“, ale aj mohutné ovácie typu: „77-antichoice sú muži. 100% z nich nikdy nebude tehotných“ (uvidíme, liberálny pokrok nezastavíš...), „Zastavme vojnu proti ženám“. Whoopi Goldberg (film „Sestra v akcii“) na čele sprievodu niesla drôtený vešiak: „Toto bolo pred rokom 1973 medicínsky inštrument, pomocou ktorého sa vykonávali potraty. Už nikdy nechceme ísť späť!“ Ktorá strana mince tu v skutočnosti zneužíva emócie?

Organizácia pre plánovanie rodičovstva Planned Parenthood Golden State, považovaná za najväčšiu skupinu presadzujúcu potraty všade na svete, propagovala videofilm „Superhrdinka za slobodnú voľbu“. Superhrdinka svoju podporu „slobodnej voľby“ predvádza strieľaním kondómov zo zbrane na demonštrujúcich ochrancov života. Každý z nich z nich sa ukáže v nafúknutom kondóme skôr, ako celý exploduje a tým ho zabije. Našťastie, v našom globálnom priestranstve sú aj „opačne orientované“, aj keď nie početné organizácie Life Decisions International alebo Americká liga života, ktoré toto video-lobby odsúdili. Vo filme sa ochrancovia života prezentujú ako zlí a hlúpi aj za pomoci falošných údajov o kontrole pôrodnosti, potrate a sexualite.

Dá sa teda „ráciom“ usúdiť, že nepodopretý manipulačný fanatizmus balansuje svoje záujmy predovšetkým na vlnách pro-choice.

8. Chceme smerovať do Európskej únie a mali by sme aspoň rešpektovať jej dokumenty, ktoré sú v súlade s nariadeniam medzinárodných organizácii (pro-choice, moja pozn.), počnúc WHO. Nechceme si predsa budovať cirkev či fundamentalistický (prípadne vatikánsky, moja pozn.) štát!

Takéto presvedčenia sú hodne ťažkomyseľné. V prvom rade: nie všetci chcú smerovať do Európskej únie! Vývoj jej napredovania je veľavravný a čitateľný bežným okom. Ak túžila Európa v svojich počiatkoch držať sa svojich tradícií, teraz ich svojím socialistickým poňatím ľavicovo-liberálneho aktivizmu rozožiera a čoskoro padne na „hubu“.

V júli 2001 Európsky parlament prijal dokument, v ktorom vyzval štáty Európskej únie a štáty uchádzajúce sa o vstup do EÚ, aby podporovali reprodukčné zdravie a práva vrátane bezpečnej, legálnej a dostupnej interrupcie. Požaduje (!) od týchto vlád, aby poskytli patričnú (pro-choice, moja pozn.) podporu tehotným mladistvým dievčatám bez ohľadu na to, či chcú svoje tehotenstvo ukončiť alebo vynosiť a porodiť. Ďalej žiada vládnu podporu núdzovej antikoncepcie, resp. jej finančnú dostupnosť, odporúča podporovať sexuálnu výchovu (zrejme liberálnu) počas povinnej školskej dochádzky, verejné kampane (zrejme z verejných zdrojov). Diktát ľavicových liberálov tak zakotvil v atramente byrokratov budujúcich krajšiu Európsku úniu. Nemal by však prebiehať na úkor národného práva.
Minister spravodlivosti, Daniel Lipšic, konštatoval, že Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) veľmi zreteľne povedal - otázka miery ochrany nenarodeného ľudského života je vecou národného práva a nie jeho vecou. Súd teda podľa ministra spravodlivosti priznal, že skutočnosť, kedy začína život, musí byť rozhodnutá na úrovni jednotlivých štátov. Prvým paradoxom je uvedená skutočnosť – život začína v každom kraji v nesúrodom termíne. Druhým paradoxom je predošlý rozsudok ESĽP. Ten totiž rozhodol, že „nedobrovoľná interrupcia neznamená vraždu“. Podnietil tak vznik precedensu v oblasti právneho statusu nenarodených detí, ktorý môžu aplikovať ostatné európske krajiny. Rozsudok padol v súvislosti s chybou francúzskych lekárov, ktorí si pomýlili pacientku a uskutočnili zákrok vedúci k nevyhnutnej interrupcii. Súd pomerom hlasov 14:3 rozhodol, že ochrana práva na život zakotveného v európskom dohovore sa nevzťahuje na ľudský plod. Bohužiaľ, život prehlasoval súd. Za veľkou mlákou obhajuje americký prezident George Bush presne opačný prístup, keď ľudský život je hoden rovnakej ochrany pred aj po narodení.

Z týchto informácii si poskladajme interpretačné paralely, a dôjdeme k istému konsenzu. Západné demokracie sa ujali problému veľmi nedbanlivo a antiliberálne. Z daní občanov sa platia antikoncepčné programy a dotuje sa ich produkcia, čo predstavuje bezprecedentný útok na súkromné vlastníctvo a takmer nulový efekt na sexuálnu zodpovednosť mladistvých. S pribúdajúcim uzavieraním slobodného spolužitia európskych národov sa bude rozsah nariadení európskeho parlamentu stupňovať kvantitatívne i kvalitatívne. Ak je jediným východiskom „fundamentalistický“ či „cirkevný“ štát, ktorý nechce nič viac, než len zákaz interrupcií, vzdám sa svojej náboženskej slobody v prospech života, prípadne vatikánskej zmluvy. Prípadne emigrujem prvým lietadlom do Spojených štátov amerických. A bude pre mňa veľmi prospešné, ak mi túto moju slobodnú voľbu nejaký byrokrat preplatí.

Roe vs. Vade alebo Globag Gag Rule?

Ako som spomenul na začiatku, relevantný je interpretačný kľúč. Kľúč života, alebo kľúč pohodlia - práva na život alebo práva na voľbu. Teda nezahŕňa sa v tejto otázke omieľaný konflikt práva na náboženskú slobodu.

Spoločnosť urobila z jedného veľmi negatívneho fenoménu jav zákonný, a teraz sa len mlčky prizerá a hľadá príčiny tejto praxe všade, len nie v subvencii legalizácie. Proti masívnej kampani pro-choice, podporovanej Euróspkou úniou, nespočetnými etatistickými svetovými a medzinárodnými organizáciami, sa bojuje veľmi namáhavo. Ich ponuka nepozostáva z ťažkého riešenia, aké nám predostierajú minoritné skupiny zastavajúce názory pro-live. Zmena v mentalite ľudí je však možná, o čom svedčí aj príbeh Dr. Nathansona, niekdajšieho najväčšieho zástancu umelých potratov a riaditeľa potratovej kliniky, neskôr horlivého kresťanského aktivistu na opačnom protipóle.

Interrupcie otvorili vráta aj ďalšiemu z fenoménov pohodlia a smrti – asistovanej samovražde, resp. eutanázii, kultúrne a eticky nebezpečnej. V obidvoch praktikách sa jedná o zdravotne odkázané formy života, ktoré nenašli prislúchajúcu opateru.

Život, sloboda, šťastie – v tejto postupnosti vždy reprezentovali tri strategické imperatívy pre ľudstvo. Ako asi bude vyzerať svet, ako náhle sa ich poradie začne postupne otáčať?