Dotyky 04/2004

Neviem, či to vôbec bolo počas štúdií na výške, ale Dotyky som tak dávno nevidel, že som ich považoval za mŕtve. Zachytil som, že vychádzajú nepravidelne, z čísla na číslo s nehoráznou cenou, ale sám som sa chcel presvedčiť o pravde. Nečakal som, že si minuloročné číslo prečítam v lete.S letmého prečítania som vyrozumel, že Dotyky vychádzajú momentálne ako štvrťročník (pre zaujímavosť v roku 2004 to boli čísla 01/04, 02-03/04, 04/04) za cenu 39- Sk. Keď Romboid vychádzal s určitým meškaním vravel som si, nič to nie je, veď za roky si nik nevšimne, že posledné číslo v roku reálne vyšlo začiatkom januára, záleží na kvalite publikácie. Pri kúpe čísla, ktoré som pri prvom pohľade považoval za najčerstvejšie, ma dátum trocha zarazil. Dosť však o nepravidelnom vychádzaní, základ je pretrvávajúca existencia. Aktuálnejšie číslo teda nemali...Číslo je ilustrované fotografiami s tématikou ženy. Po grafickej stránke stále tie isté staré dobré Dotyky. Zaujímavé obrázočky v čiernobielom šate na polahodenie duše. Kvôli obrázkom sa kúpa oplatila, poďme sa pozrieť na písmenkovú časť. Úvodník na úvod nenájdete, akýsi priamy kontakt s čitateľom a redakciou je potrebné hľadať v Almanachu 25. Privíta nás teda reportáž z Jašíkových Kysúc spolu s víťaznou poviedkov Janky Lenčovej – Tereza. Uverejnený je celý cyklus poviedok Denníky žien, tým sklanejším literátom známy aj zo stránok Romboidu...Nebuďme však smutný, poviedok je tu habadej (Sieť na slnko, Šťastie v kýbli, Svet ešte neskončil), básničiek tiež, je čím si ovlažiť jemnú poetickú dušu. Pre náročnejších odporúčam zalistovať najmä v prílohe Česko/slovenské – Slovensko/české dotyky. Mladý David Kuhnmund stojí za povšimnutie.Pútavé čítanie sľubuje aj pokračovanie štúdie o štátoprávnom usporiadaní Slovenska od roku 1948 do novembra 1989 v Československu, alebo vŕtanie sa v Bobovi Dylanovi (dobúducna sú sľubovaní Pink Floyd a Frank Zappa), poteší aj terminológia globalizácie a ďalšie a dalšie zaujímavé štúdie...Všetky pravidelné rubriky, na ktoré sme zvyknutí už XVI. rokov, sú ako tak na štvrťročník zaplnené. S rubrikou „Almanach 25“ je to však iné. Debut poézie a prózy ľudí, ktorí skúsia šťastie, pošlú a hádam uvidia, je na štvrťročník skromný. Výsledkom je uverejnená básnička, textík, poviedočka, ktorá hádam otvorí priestor do literárneho sveta. Z neznámych mien ma prekvapil v tejto rubrike pre Dotyky asi „neznámy“ Adga Bavi Pain (za poéziu), Jaroslav Klus (za prózu)... Nachádzajú sa tu aj odpovede na korešpondenciu dopisovateľom ešte za minulé číslo, ktoré redakcia „nestihla“ vybaviť... Časopis pre mladú literatúru a umenie (z príspevku Ministerstva kultúry) teda ešte stále funguje. Sporadicky. Čo je smutné ledva, ho dostať kúpiť na západe. Zvyšok Slovenska je ukrátený o periodikum takéhoto druhu. Pokým si ho horlivý záujemca nepredplatí v stánkoch ho bude hľadať márne. Podotýkam, že keď som chodil na strednú školu, bolo možné kúpiť v takom mestečku ako je Tvrdošín nielen Dotyky ale aj vtedy ešte Literárny týždeník, Kultúru slova. Dnes sa ledva v Žiline ukážu Slovenské pohľady. Takáto situácia núti fungovať literatúru svojským regionálnym spôsobom so svojou publicitou v rámci literárnych klubov (Martin, Spiš, Trnava...).Ako sa Dotyky s touto situáciou vyrovnajú uvidíme.