Prvý je soundtrackový. Šestnásť skladieb, dramaturgicky mierne chaoticky usporiadaných, postupne vyskladáva mozaiku celej kariéry metalovej legendy. Z rozsiahlej diskografie nemá v setliste zastúpenie nedocenený Load, žiadna pieseň z dvojalbumu garážoviek a nezazneje ani jedna skladba zo Saint Anger. Napriek tomu sa takmer dvojhodinový koncert počúva dobre. Hetfield komunikuje pomedzi piesne s publikom. Hammett, okrem povinných sólových jázd v piesniach, si odohrá jedno mile akustické sóličko. Kapela nechá vyznieť aj drsné hlboké zvuky Trujillovej basy za skandovania davu. Ulrich pomedzi tradičné školácke bubnovanie zatlačí na dvojkopák. Koncertu chýba akási šťava a charizma, najmä v osvedčených vypaľovačkách. Na druhej strane oveľa viac vyniknú skladby ...And Justice for All alebo Ride the Lightning. Zaradenie inštrumentálky Orion na záver a ani jej interpretácii nie je vôbec čo vytknúť.
Ak máte napočúvaný soundtrack, filmový koncert môže byť miernym sklamaním. Zaujímavé Hammettovo sólo pred Nothing else matters sa nekoná. Nie veľmi vydareným ťahom je zlepenie skladieb Wherever I May Roam s Cyanide. Najprv odznie predohra Wherever…, obraz aj hudba dostávajú na obrátkach a zrazu Hetfield a spol. sú v strede skladby Cyanide. Okrem toho na soundtracku sú obe skladby na inom nosiči!!! Taktiež ruší i akustický strih v polovici Batery na Nothing Else Matters. Ak ste zvyknutí na koncertnú verziu komunikácie Hetfielda s publkom pomedzi piesne, vo filme sa toto oživenie absolútne eliminuje. Dosť závažné dôvody na zníženie hodnotenia filmového koncertu. Dúfajme, že direct´s cut na DVD tieto nezorvnalosti so soundrackom napraví.
Tretí rozmer filmu a technicky veľmi dobrej šou nič z kúzla neubral, no ani nepridal. Objavilo sa pár scén, kde sa 3D pohľad dal naozaj vychutnať a oceniť, no bolo to len pár scén.
K dejovej línii majú fanúšikovia ale i diváci viac otázok ako výhrad. Meno hlavného hrdinu, Trip, nie je, okrem titulkov vo filme, nikde výrazne spomenuté. Podľa mena treba chápať aj samotný dej. Ako metaforický trip o osudoch kapely. Nehoda v dodávke je odkazom na smrť basáka Cliffa Burtona, Tripova “samovražda” na ťažké obdobie kapely začiatkom millennia, boj kladivom s prízrakom na koni spája obdobie Kill 'Em Al (obal albumu) s albumom Death Magnetic. Okrem deja, ktorý je rovnako dejový ako v aktuálne sa premiatajúcej Gravitácii, je na diváka a poslucháča pripravených ďalších sviežich a vtipných prekvapení.
V pokoji vlastnej obývačky, s kompletným znením setlistu to bude rovnako dobrý zážitok ako v kine.
*****
