Hovoriť o stojatých literárnych vodách v Trnave je absurdné.
Od čias otvorenia ARTfora sa literárny život v Trnave zmenil. Nepopierateľným faktom je, že za posledné roky nielenže mesto z prachu literárnych kríz dvihla Knižnica (obdiv a stnásobná vďaka), ale k pozitívne formujúcej sa situácií prispievaju besedy organizované Buildingom. Čuduj sa svete, čosi šuští aj na UCM - poriadajú sa konferencie a každým rokom vzniká (a zároveň zaniká) nejaký ten časopis. ARTforum svojím príchodom len prispel. Skoro každý týždeň nejaký zaujímavý hosť, prezentácia knihy – diskusia. Raz do mesiaca máme preiestor aj my so svojou tvorbou. Čítame z LITRA pri litri a je to fajn.
Literárnou akciou "A" tohto týždňa bude LIBRIÁDA organizovaná KJF, ktorá prebehne v štvrtok a piatok. V rámci knižného festivalu budmeme mať vlastný stánok aj my. Bližšie info na stránke knižnice.
Od analýzy súčasného stavu späť k nášmu klubu:-).
Pre každého nového člena, najmä nepochádzajúceho z vrstiev univerzitnej pôdy, je Centrum komunikácie neznámym pojmom. Preto sa odporúča pred pol šiestou-šiestou dôjsť pred Trnavskú univerzitu a postáť, chvíľočku počkať. A keby niekto nevedel kde TU je, ústa hádam má... Názov priestoru znie síce intelektuálsky a snobsky, ale za jeho dverami sa skrýva úplny opak.
Minulotýždňové stretnutie sa nieslo v najliterárnejšom duchu tak z pohľadu litery ako aj litra. Prišli dvaja noví členovia, s ktorými sme boli v miestnosti jedenásti. Úctyhodný alebo žalostný stav? Nevedno, nehodnotili sme. Oveľa viac sa začalo hodnotiť, keď Andrej vylovil zo svojho bezdnabathu dva litre domáceho červeného. Ty vole, to čo bolo za víno! Každému sa ušlo ledva po dva deci – takže, vážení, žiadna bohapustá pijatika.
Víno však bolo silné, až agresívne. Začali sa čítať veci, pôvodná tvorba. Najprv čítala Ružena, nová členka, ktorá však len chcel poznať názor druhých na jej tvorbu. Sentimentálna, neviazaná poézia, blízka Maši Haľamovej, sa pri prvých kvapkách vína dobre počúvala. Pohladila srdcia.
Potom čítala Nika, tiež nová členka. Úplne odlišná lyrika nám rozviazala jazyk. Ani sme sa nenazdali a už bol oheň na streche. Ani nevieme ako, kričali sme cez seba. Nehádali sme sa, ale vrieskali. Z pokojných tónov Ruženy nás vytrhla a vyburcovala dravosť prednesu, a myšlienky sa pomotali do v pozadí znejúcich Doors. Muzika sa vypla a ktosi zahlásil čosi o sile tohto domáceho .
Ďalej sa kofrontvala moja poézia. Situácia sa zopakovala, prevaha báb spôsobila, že sme sa cítili chvíľu ako na farme. Keď odčítal veci Martin, nikto nemal slov. Poprvé, na prvé všeobecné ticho Roman vyslovil, či sú to nie náhodou veci s ktorými vyhral Polianku a po druhé, Martin skromne dodal, že asi hej, že sú to tie, čo vyšli v Dotykoch...
Víno sa dopilo, poskupinkovali sme sa do dvojíc trojíc, debatili o pripravovanej tvorivej dielni. Tú sme si naplánovali na ďalšie stretnutie, terajší utorok. Precvičíme si haiku a báseň k obrazu – tvorivé dielne, ktoré sú aj v poslednom LITRI...Ešte prečítal niečo Andrej, potom Zuzana z básní napísaných vrámci tvorivej dielne v časopise. Báseň k obrazu bola super, ale haiku už pokrivkávalo na forme.
„Formálna“ časť stretnutia trvá, podľa ľubovôle, do poldeviatej – deviatej. Vrátnik na nás väčšinou zabudne, zamkne budovu a my si pár minút odstojíme v prazdnej TU. Potom sa ide do podniku a pokračujeme v načatých poémach. Od časopisu Liter cez nejaké tie všeobecné kecy pri pive. Vo večerných hodinách v literárne utorky nás stretnete buď v Čajke, alebo Mohykáne...
Okrem spomínaných ľudí plnili miestnosť a názory: Renáta, Filip, Martina, Kaťa a Roman.
Takže, takéto príjemné posedenie by mohlo byť pozvánkou pre záujemcov z Trnavy, najmä študentov každej univerzity (TU, UCM) a fakulty (od tých domorodouniverzitných až po Mtf).Uvidíme sa v utorok alebo v štvrtok na Libriáde.
