Nielen čísla sledovanosti ale aj „nehmotný“ odkaz sú zaujímavým prekvapením pre všetky zúčastnené strany. Divákov, zúčastnených aj tvorcov. Zaujímavosťou je, že súťaž budí u ľudí záujem napriek absencii akejkoľvek hmotnej motivácie. Ceny pre finalistov a pre víťazov boli doteraz neznáme. Keď si spomenieme na ošiale akýchkoľvek TV šou spojených či prepojených s realitou, v mysli si ihneď vybavíme cenu, motiváciu, červené súkno pre súťažiacich. V Zem spieva, i keď to nikto tak nepomenoval, o nejaký víťazný piedestál ovenčený eurami alebo nahrávkou vôbec nejde. No súťaž formou vzájomného potľapkávania sa je veľmi ľahké prekuknúť. Prvý semifinálový večer bol dôkazom toho, že sito kastingov ale aj jednotlivých večerov bolo len k prospechu veci. Ak tí, ktorí doteraz folklór priveľmi nesledovali a boli jednotlivými kolami učarení, teraz museli ostať v nemom úžase.
Keď sa na semifinálový večer pozrieme podrobne, zistíme jeho dômyselné dramaturgické vystavanie. Vo vystúpeniach bol takmer rovnomerne zastúpený spev a tanec, podarilo sa zastúpiť kraj i etnicitu. Spev založený viac na acapella, zborovosti, hutnosti, dramatickosti. Účinkujúci tvorili prierez celého Slovenska: mužský zborový spev (Horehronskí chlopi), ženský spev (Sliačanky, Sestry Matákové), sólové spevy (Gajdošová - Paluška, Štefan Štec), generácia mladých a energických zoskupení (FS Urpín, FS Hornád, TS Kumšt), detský súbor (DĽH Šafolka) a taktiež ľudová hudba pristupujúca k odkazu s rešpektom a s vlastným interpretačným vkladom (ĽH Michala Nogu).
Obmenou „porotcov“ boli „patrioti“. Či pôjde o stabilnú trojicu alebo nie, uvidíme. Vzhľadom k zloženiu nás trojica bude pravdepodobne sprevádzať ďalej: Peter Dvorský (operný spevák, garant súťaže Slávik Slovenska), Ľubica Čekovská (skladateľka a klaviristika, autorka slovenskej opery) a Ján Ďurovčík (choreograf a tanečník).
Horehronskí chlopi
Vystúpenie chlapov z obcí Šumiac, Vernár, Pohorelá, Telgárt otvorila vybíjaná melódia na zvonoch na prvé počutie príbuzná Kohútikovi jarabému či českej Bežala ovečka. Viachlas zboru chlapov je sila. Žiaľ, pri spojení so sprievodnou kapelou sa chlopi chvíľu zladzovali. Pre svoju fanúšikovskú základňu určite predstavovali to najlepšie a preto si chlopov vypočujeme aj vo finále.
Folklórny súbor Urpín
Roztancovaný súbor z Banskej Bystrice sa blíži k okrúhlemu výročiu. Postúpil právom a jeho vystúpenie odporúčam pozrieť hoci na počúvanie veľa toho nebolo. Tancom naplnené a vycifrované tri a pol minúty.
Detská spevácka skupina Šafolka
Šafolka predviedla mrazivé divadlo. Acapella jednohlasne predviedla krásny scénický folklór. V melódii príbuznej ľudovej Vyskočilo slniečko neskĺzli tieto šikovné deti počas desiatky veršov ani o jeden tón. Postup bol zaslúžený.
Ľudová hudba Michala Nogu
Ambiciózna muzika sa v začiatkoch trochu hľadala. Mohli za to predošlé skvelé vystúpenia? Po toľkých spevoch a emóciách zrazu stojaci muzikanti vydávajúci zo seba šialenú energiu. Spoločnú cestu akoby našli až príchodom saxofónu a klarinetu, a v závere skvelé finále, no iba v rámci súťažného semifinále.
Sestry Matákové
Použitie originálnej nahrávky informátora nebýva úplne bežné na vystúpeniach súborov. Má však svoje opodstatnenie ako odkaz na živé dedičstvo. Zo speváckych súborov to bolo najmenšie zoskupenie. Vystúpenie sestier síce nepatrilo medzi ich najlepšie, ale pokrvné hlasy z Kysúc dostali šancu od poroty patriotov.
Folklórny súbor Hornád
Na tanečné súbory mám slabosť. Svojou energiou dokážu vtiahnuť, pohltiť. Ich zbraňou ale i slabinou nebýva len tanec, spev ale aj v neposlednom rade skvelá muzika. Hornád je živel. Moje stredoslovenské ucho šmrncnuté západom s úctou počúva muziku východu. Tentokrát to bolo prepálene, preujúkané.
Folklórna skupina Sliačanka
Tetušky zo Sliačanky si vybrali pieseň Čierno kura. Pieseň môžete nájsť aj na druhom albume Bandy. Preto bolo zaujímavé ju počuť územne, prirodzene, bez etnoúprav. Ujúkania sme sa napočúvali počas večera dosť. Sliačanky v porovnaní s Hornádom ujúkali veľmi jemne decentne, chvíľku hanblivo a nesmelo.
Zuzana Gajdošová – Paluška
Počas súťaže sa veľa hovorí o nositeľoch tradiíci. Paluška svojím vekom a láskou vloženou do každého tónu je reprezentatom žijúcich pamätí piesní starých mám. Nejedno kolo bolo svedectvom úcty voči šedinám múdrosti a skúsenosti. Pajuška bola v semifinále zaslúžene.
Tanečný súbor Kumšt
Kumšt ako jediný zástupca západoslovenského kraja vyčnieval spomedzi všetkých súborov nielen regionálne ale aj prejavom. Vínové piesne z Horných Orešian, prepojenie klasickej husľovej muziky s dychovkou z Ivánky pri Dunaji. Na postup to ale nestačilo. Škoda, boli celkom zaujímavým, výmyselným a miestami až koketným obrazom západoslovenského folklóru.
Štefan Štec
Postúpiť sa dá aj keď ste na poslednej štartovnej pozícii. Štefan Štec nemal len šťastie. Má talent, prirodzený prejav a oheň folklóru v sebe. Zároveň je reprezentant rusínskej enklávy a do finále táto podoba nášho folklóru jednoznačne patrí.
RTVS sa podarilo vytvoriť akýsi televízny postupový festival ľudovej hudby. Trúfnem si povedať, že je to najprospešnejší televízny počin voči folklóru za posledné desaťročie ak sa naň pozrieme číslami sledovanosťou. Oplatí sa sledovať do rozuzlenia.
