Popolnočný život k študentskému chlebíčku patrí.Variácií je možno. Vyspevovať pod oknami, alebo z okna, hrať Cauntra, NHL,čítať si, lúštiť krížovky, surfovať, pozerať film, a cez skúškové sifarbičkovať prednášky (ráno skúška).
Na našom intráku od minulého roka zaviedli čistenie chodby.Vždy ráno, predpokladám asi pondelok, streda, piatok. Presné dnisom nevyčíhal, nezvykol som si. Ja len tuším: Keď nemusím ráno vstávať a je šancadospať prebdeté, hneď viem, že nám na chodbe budú spríjemňovať nový deň.Vrčiacim, hučiacim strojom. Nazvime ho tepovač. Taký tescotepovač, áno, presne akokeby mu z oka vypadol. Počas nákupu, ho ani nevnímate - ťažko stráviteľný jesamotný tescochaos: za najnižšie ceny najviac ušetríte.
Tetuška „tepovačka“ si dá záležať na každom kútikudlhočiznej chodby. Smietky, zvlášťtie spred prahu izby, nemajú šancu. Darmo, spolu so mnou, prosia ozľutovanie. Najprv od jedného konca chodby na druhý. Intenzita huku sastupňuje, ale stále to nie je ono. Až keď sa otočí na konci chodbys celou mašinou a dáva zabrať druhej strane a, joj, vyzúri sanajviac pred našim prahom, to je radosti. Nadávam sebe, tete, svojmuspánku akostipavúčej siete, vedeniu internátu, spolukolegom za drahocenný talenthlbokého útlmu ústredného nervstva, pri ktorom sa udržujú na nízkj úrovni len základné funkcie na život.. Od minuléhoroku ma mnohé scenáre riešenia napadli. Vybehnúťrozospatý a povedať svoje. Tetuške, riaditeľovi, rezignovať a fučať sapod paplónom.
Zamyslel som sa nad tetou. Kedy asi ona ráno vstáva, kedy líha? Ako ju musí baviť pretepovať jedenásťposchodí, keď o ôsmej je len u nás, na dvojke...
Upustil som od svojho rebelenstva a porozmýšľal nad empatiou.
