Jedna z nočných

Čo za námahu človek môže vynakladať v nonstop internetovej kaviarni? A predsa, každou nočnou je mi blbšie a blbšie. Už sa teším na víkend..., znova sa mi ušla nočná trilógia: "piatok, sobota, nedeľa". Dvanástky..., veď to nič nie je.To mám tak, keď srdce nosí nálepku Falatova tetralógia a v jari vášho života vás radili medzi modré deti. Každý máme ten svoj problém.Dnes však smena ubieha v pohode. Je tu Johnny, technik, nie je mi smutno... Ľudí tiež hodne a diskografia Dream Theatru ešte nekončí. Ak náhodou ostanem samučičký sám, čo sa málokedy práve mne stáva, tak si pustím nejaký film, alebo, ako to mám v najbližšom období v pláne, koncertík Led Zeppelinu.Ťažký vzduch riedi klimatizácia, takže praskoty v srdci mám čím prevetrávať.Viem, minerálka nie je najšťastnejším riešením, ale zadarmo, zamestnanecká, hriech nepiť:-).Pomedzito prezváňam slečne.Jasné, spinká, moja, no ak sa vyberie na záchod alebo napiť, alebo sa len tak prebudí zo sna a uvidí zmeškaný hovor, prezvoní. Človeku to veľmi príjemne padne. Aj si v tieto svitajúce hodiny zavoláme, veselý rozhovor. Ona v polospánku, ja v blúznení od prichádzajúcej únavy...Vôbec sa cez prázdniny nevídavame, je to na dlhšie rozprávanie, no nie sme jediný pár v takejto situácii... O ôsmej mi smena končí. Zastavím sa v Tescu? Fajn. Od pol desiatej spím do neviemkedy. Čakajú ma necelé dva dni voľna Musím medzi ľudí, na priváte samotu toľké týždne gitara ťažko pretrháva. Ešte že sestra je v Trnave. S Paľom zháňajú privát, garsónku. Pezinok, Bratislava. Neviete o niečom? Ale len prechodne, už v októbri sa nastálo presťahujú do Bratislavy...Tak teda pracujem, makám, surfujem, čistím počítače, počítam kasu... Nič ťažkého. Ale aj pri tom treba dýchať. Ďakujem, že ste si tieto riadočky prečítali.Je to akoby som sa s niekym porozprával...