Ľudí bolo mnoho, zväčša však každý sám. V rozjímaní som dvihol hlavu, uvedomujúc, že niektorí ľudia vôkol mňa sedia na svojich miestach vyhriatych obyčajnými týždňami už roky. Že aj miesto, kde sedím mi začína patriť. Pre pokrm mojej duše som si prišiel. A tento Pokrm nerobí rozdiel.„Dajte si znak pokoja.“ Starček sa ku mne otočil, vedel som o jeho chýbajúcich prstoch na pravej ruke. Prijal som ho.Usmial sa.
4. feb 2005 o 16:40
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
Čo ma dnes zohrialo
Podanie ruky. Také nevšedné. Podanie ruky od človeka, ktorého môžem stretnúť iba na tomto mieste, s vnútornou istotou o tomto čase... A predsa, nikdy to nepredpokladám, nerátam s tým.
Písmo:
A-
|
A+






