Deň po dni

Ale čo sa budem štylizovať, prplať v slovníku, snažiť sa byť namakaný! Čo doriti nepíšem tak ako je!Možno ani neviem, že by ťa úplne zaujímalo, že v celej Trnave bol na hodinu výpadok elektrického prúdu, preto mám tak málo v kase, inokedy mám aj dvacky na rozmenenie päťstovky... Teraz chcel chlapík rozmeniť dve stovky a musel sa uspokojiť s jednou.Ľudia z horepodniku, budú chodiť namrzení, tak im treba, mali by sa naučiť nosiť drobné...Kolo jedenástej dôjde sestra, napálim jej nejaké filmy, nech s Paľom pozerajú. Čo poviete, bude sa im páčiť české Bolero, talianská Malena a americký Wrong Turn? Ja, do potencionálnej samoty sa chystám na Cube Zero a Madagaskar... Nech je veselo.Včera sme boli, ja, Oľa, Paľo, vonku. Začal v Trnave akurát Bažant kinematograf, dávali medziiným dokument o Mňáge. Pozeralo sa dobre, v duši sa vynárala polemika nakoľko je to fikcia, nakoľko pravda po skúsenosti s Rokom ďábla. Tým sa nechcem vyjadriť negatívne o hodnote snímku.Predvčerom, idem regresívne:-), sme oslavovali meno Anny.Hovorieva sa, svätá Anna chladná z rána...U nás doma na Orave je to vlastne začiatok konca leta, ktoré sa ledva rozbehne. V Oravskej Lesnej, u susedov, majú teraz hody, odpust, sviatky, nech si to každý nazve po svojom, preto tunajší pospolitý ľud to má o to viac zafixované vo svojom obradovom folklóre.Ale späť k oslavám Aničiek.Sedeli sme v Promenáde, to je pod Trnavskými hradbami, pili víno, hrali na gitare a pokračovali sme na námestí...Fajn atmosféra, naposledy ani neviem kedy sme si tak príjemne posedeli pod Trojičkou a vyspevovali na okolitý ľud. Podzemným chrobákom sa naša prítomnosť nepozdávala, vyliezali spod svojich skrýš. Keď ste jedného zašliapli vyšli traja, vyštvali nás. To už jedna Anička, značne bledá, bola na vecku pätnásť minút... Trnavskí študenti, i keď sú prázdniny, žijú, nezanedbávajú povinnosti...Tak si znova sedím v internetovej kaviarni, premýšľam a prázdniny ubiehajú. Štve ma, že sa mi fakticky dostávajú iba nočné a cez víkendy, ušli mi tak Trnavské záhradné slávnosti, Trnavský jazzyk...Bezduché a prázdné posedávanie to však nie je, ani dňom nedovolím ubiehať na prázdno, neprežívať ich zo dňa na deň.Oveľa viac sa mi páči žiť deň po dni...Slečna mi je stále ďaleko, tým viac však bližšie pri srdci. Črtá sa, že nám predsalen chvíľa dopraje a na pár hodín sa uvidíme Považskej Bystrici...Čo nás nezabije, to nás posilní...