Tweenies témou bol tento víkend „neviditeľný kamarát“. Ako dieťa si na neviditeľných kamarátov nepamätám, ale uznávam, môžu sa vyskytnúť. To viete, samo decko si niečo vymyslí, kým ho to prejde rodičia majú na chvíľu pokoj..Idea neviditeľných kamarátov bola zobrazovaná vo veľmi zaujímavých výhodách. Napríklad: dedko rozdával desiatu a chlapec uprosil desiatu aj pre neviditeľného kamaráta. Zjedol ju však on s odôvodnením, že kamarát ochutnal a odišiel. Zvyšok teda patrí jemu, super, nie? Alebo, chlapec sa radšej hrá s neviditeľným kamarátom ako so skutočnými. Neviditeľný kamarát povie, čo chce počuť, dokonca aj odbíja prihratú loptu. V závrečnej Tweenies pesničke neviditeľný kamarát zohral silnú úlohu choreografa a najlepšieho tanečníka, hoci ho nik nevidí.Neviditeľný kamarát môže cvičiť fantáziu, pohmkajú rodičia. Určite 99 percent deťom takýto kamarát vyprchne z hlavy a vôbec, ktovie, koľké deti si takýchto kamarátov vytvárajú. Program mi však pripadal ako púha sugescia schizofrénie. Môže sa niekedy na neviditeľného kamaráta dieťa v budúcnosť namotať? Je dobré vháňať svetlo do detského sveta prostredníctvom tejto Tweenies interpretácie? A ešte vysvetlenie. Ako som k Tweenies prišiel? Raz za mesiac som doma a v nedeľné ráno, hneď po repríze českých Udalosti idú bloky pre deti, ako prvý je seriál Tweenies, repríza z predchádzajúceho dňa. Inak telku nepozerám.
