Bol presne taký november ako dnes. Hádam len o deň popredu.
Prvýkrát bol totiž štátny sviatok a ešte k tomu sobota...
Mrzli sme na autobusovej zástavky a spoliehali sa naautobus priamo do Námestova. Z Trstenej. Podľa starého cestovného poriadkuchodieval v soboty. Pribudol však štátny sviatok, hlava deravá. Piata hodinaráno? A v saku, ostužkovaný.Dvojhodinová cesta domov sa predĺžila, vrátil som sa do sály, ktorá užvytriezvela a zobúdzala sa zo zahmlenej zábavy.
Keby ste sa ma pýtali o čom je 17. november, nezatnem. No,možno, ale v spojitosti s českými študentmi... A deň študentstva naškole rezonoval len ako formalita. V dejepise, pamätám, ledva sme sadostali ku KSČ, nie to k jej prekonaniu.
Dodnes som však neprišiel na pôvod vznik stužkových.
Spomínam si na debaty medzi spolužiakmi. Naši mali stužkovú,našim zakázali, naši nechceli. Riešili sme pozdravy, fotky, motto, cvičiliGaudeamus deň vopred. Pár hodín predtým zbúchavali program. Triasli sa narodičovský tanec a rozchádzali sa názormi či stužkovú mať s partnermi, alebo bez.
A či si študenti uvedomujú „svoj deň“. Prvých päť rokovštudentského sviatku boli trnavské univerzity a fakulty prázdne. Všetciprchali užiť si predĺžené víkendy. Študentom je drahocennejšie voľno. Skúsenosť.
Nie je mi pochuti deň študentsva ako štátny sviatok, ´89 aleáno.
Ak sa zvrtne debata na nežnú, spomeniem si na priame prenosy.
Kamarátka, ako sa jej rodičia tešili z pádu, bo otcovihrozilo väzenie.
A súdruhovia, súdružky sa stáli páni a panie...
V poväčšine prípadov doslova.
