Po sebe túžiace,
vo vnútri horiace,
o nehu prosiace.
Tep a dych zrýchlený
do seba vnorení.
Hlad svoj utišujú,
sebe sa venujú.
Ich duše lietajú,
telá sa spájajú.
V tej chvíli nemyslia,
len od seba závisia.
Kvapkami potu osviežení,
mimo čas a priestor unesení.
Ústami vpití do seba,
vzlietajú hore do neba.
Otroci vášne,
ktorá nevyhasne.
V očiach pohľad šialený,
tento okamih im bol súdený.
Tancujú hriešny tanec svoj,
ich telá s gravitáciou zviedli boj.
Do výšky vzlietajú
pevne sa objímajú.
Sú v jedno spojení,
nápojom vášne opojení.
Ležia si v náručí,
ich mysel súzvučí.
Krv vášňou zovrela,
brána sveta sa za nimi zavrela.
Letia svetla rýchlosťou,
naplnení nepoznanou radosťou.
V smrtelnom tempe sa
točia na vášne kolotoči,
všetko okolo nich sa v
šialenom tempe točí.
Okusujú horúčosť pekla
i svieži závan neba.
Anjel života i smrti ich
upriamil na seba.
Brány diaľok sa nad nimi zatvárajú,
nepoznané svety sa im otvárajú.
Chladný svit mesiaca i
horúčosť slnka ich dusí,
nastáva chvíľa kedy sila
veľkého tresku ich telami
prejsť musí.
V kŕčoch sa spolu zmietajú,
ich popraskané pery sa spájajú.
Späť na zem padajú,
šialene stenajú.
Vysoko boli vzlietnutí,
naspäť do života sú stiahnutí.
Vzájomná blízkosť sa stráca pomaly,
odoznievajú vášne prívaly.
V objatí si ticho ležia,
myšlienky nevyslovené
ich mysľou bežia.
Vedia, že ten okamih príde i nabudúce,
keď ich telá budú túžbou horúce.
Ale nie láska, len vášeň v nich drieme,
ich ústa pri vyznaní lásky ostávajú nemé...
auror: Veronika
Autorom tejto básne je moja veľmi dobrá priateľka,
keďže táto báseň sa mne osobne veľmi páči, nedá mi nepodeliť sa o ňu s vami,
samozrejme s jej dovolením.
ďakujem
