Vyslovuje sa ľahko, ale prináša bolesť.
Je to trend alebo nutnosť dnešnej doby?
Prečo sa to v tejto uponáhľanej dobe deje? Prečo nedokážeme zotrvať v jednom vzťahu, tak ako sme si to sľúbili pri svadobnom obrade? Tak, ako to dokázali naši predkovia?
Skúsme sa na chvíľu zamyslieť.
Rozvod je zraňujúci proces pre oboch partnerov. A ešte viac pre deti, ktoré ho často prežívajú intenzívnejšie, než si myslíme.
Často sa pýtam: Prečo sa to stalo? Prečo sa to v našich domácnostiach stále opakuje?
Keď dôsledky rozvodu nie sú vôbec ľahké.
Tá bolesť na srdci… na duši.
Myšlienky, ktoré neutíchajú.
Otázky, na ktoré neexistujú odpovede.
A potom príde ticho.
Ticho, ktoré bolí najviac.
Detský smiech, ktorý kedysi napĺňal celý dom, zrazu zmizne. A zostane prázdno.
Navonok pôsobíme, že je všetko v poriadku. Že fungujeme. Že nás nič netrápi.
Ale vo vnútri nás rozožiera úzkosť. Potichu plačeme. Rozpadáme sa.
Každý sa s tým snaží vyrovnať po svojom.
Nie každý to zvláda rovnako.
Ženy to prežívajú inak. Muži tiež.
Ale jedno máme spoločné – sme ľudia, ktorí cítia.
A práve preto je dôležité rozprávať sa. O potrebách. O pocitoch. O tom, čo nám chýba.
Možno práve to je cesta, ako sa k rozvodu nikdy nedopracovať.
Rozvod je bolestivý.
