Určite si mnohí z nás položili podobnú otázku. Len odpoveď nie je vždy na dosah ruky. Každý človek, ktorý si tým prešiel alebo práve prechádza, vie, aké zraňujúce je ostať sám.
Čo človek hľadá, keď po rozvode ostane sám?
Hľadá pokoj? Samotu, aby sa mohol so svojimi pocitmi, myšlienkami a zraneniami vysporiadať sám?
Niekomu pomáha spoločnosť priateľov alebo počúvanie obľúbenej hudby. Niekto potrebuje odbornú pomoc, pretože cíti, že to sám nezvláda. Vie, že jeho psychika je zranená a bez pomoci by mu trvalo veľmi dlho postaviť sa opäť na nohy.
Sú však aj ľudia, ktorí po rozvode nehľadajú nič. Samota im vyhovuje a až teraz si uvedomujú, že práve toto je smer, ktorým sa chcú ďalej uberať. Ich deti sa pre nich stávajú tým, čo im po rozvode pomáha zaplniť prázdne miesto v živote.
Myslím si však, že veľa z nás hľadá hlavne zmenu. To, čo sme v starom vzťahu nenašli. A preto hľadáme tú pravú lásku svojho života.
Lenže mali by sme si položiť otázku:
Hľadáme skutočne lásku? Alebo iba náplasť na zranenia, ktoré sme si priniesli z predošlého vzťahu?
Čo je v takom prípade lepšie?
Ostať so svojimi zraneniami sám a naučiť sa s nimi žiť? Alebo si ich preniesť do nového vzťahu a zdieľať ich s novým partnerom, ktorý má svoje vlastné zranenia tiež?
Každý sme však iný a každý potrebujeme niečo iné na svoje „uzdravenie“. Niektorí hľadáme odpovede v meditácii, duchovne alebo vo viere v Boha.
Väčšina z nás však potrebuje najmä pokoj, objatie, porozumenie, lásku, nehu a náklonnosť od partnera. A ak to nenachádzame, stávame sa nespokojnými a hľadáme to tam, kde máme pocit, že nám to niekto dá.
Jedno je však dôležité. Aj keď je to veľmi ťažké — aspoň podľa mojej skúsenosti.
Musíme sa naučiť odpustiť tomu druhému. Len tak môže nový život alebo nový vzťah skutočne napredovať.
Ďakujem všetkým, ktorí to čítate. 🙏❤️
