Na začiatku bol chlapec a dievča.
Mali sa radi, smiali sa a postupne sa navzájom spoznávali.Zdieľali spolu chvíle, svoje myšlienky aj emócie.
Čas sa pre nich akoby zastavil. Nič nebolo krajšie než prítomnosť toho druhého. Ich bezstarostný život pôsobil ako rozprávka. Boli tu jeden pre druhého – naplno, úprimne, bez strachu.
Aj ich intimita bola živá. Plná vášne, vzrušenia a spoločných túžob.Každý deň bol niečím výnimočný. A ich láska sa prehlbovala.
Z chlapca a dievčaťa sa postupne stali muž a žena.
Stále sa milovali. Stále túžili po tom istom. No niečo sa zmenilo. Bezstarostné dni začali nahrádzať povinnosti, rozhodnutia a plány. Začali hovoriť o spoločnom živote nie ako o sne, ale ako o realite.
Študentské obdobie plné smiechu a spontánnosti vystriedal svet, kde mala kariéra svoje miesto.
Rástli. Každý svojím spôsobom. A predsa spolu. Podporovali sa, rozprávali, a zdieľali svoje dni.
Na prvý pohľad mali všetko – spoločné bývanie, rána a večery.
A predsa…
V tichu medzi slovami začalo rásť niečo, čo si spočiatku ani nechceli priznať: túžba po dieťati.
Ich milostný život zostával, no vášeň už nebola taká divoká. Bola pokojnejšia… a možno o niečo vzdialenejšia. A niekde hlboko v nich začalo rásť uvedomenie, že láska sa nemení zo dňa na deň… ale pomaly, potichu, takmer nebadane.
Tehotenstvo prinieslo krásne obdobie spomalenia a prípravy na príchod dieťaťa. Muž bol pozorný, ohľaduplný a staral sa o domácnosť, žena bola šťastná a spokojná.
Ich vzťah bol silný a milostný život stále živý.
Narodením dieťaťa sa však ich vzťah začne meniť.
Väčšina pozornosti sa prirodzene presunie na dieťa a partneri si začínajú deliť nové povinnosti.
Keď sa muž vracia z práce, preberá časť starostlivosti, aby si žena mohola oddýchnuť. Žena je šťastná.
Na prvý pohľad fungujú ako tím. Ale niečo sa medzi nimi začína meniť.
Muž nevie vyjadriť svoje pocity, túžby a emócie. Začína sa uzatvárať do seba. Bojí sa o nich hovoriť, pretože má strach, že by ho partnerka mohola nepochopiť alebo odmietnuť.
Partnerka zasa nechápe, čo sa deje. Miluje a váži si svojho partnera, no cíti, že sa vzďaľuje. Nevie, čo ho trápi, pretože komunikácia už nie je taká, ako bývala.
Obaja cítia, že sa niečo mení. No ani jeden nedokáže svoje emócie pomenovať nahlas.
A tak medzi nimi vzniká ticho.
Ticho, ktoré prináša napätie.
Ticho, z ktorého sa rodia prvé hádky.
Ticho, ktoré ich od seba pomaly vzďaľuje.
Zrazu už nie sú len jeden pre druhého. Všetka pozornosť patrí novým povinnostiam a na vzťah ostáva menej priestoru.
Ich láska prestáva byť živá tak, ako bola kedysi – keď sa o ňu nemuseli s nikým deliť.
Prečo je to tak? Prečo je práve ticho to, čo dokáže najviac zraniť?Keď pritom stačí tak málo. Začať znovu komunikovať. Tak, ako na začiatku.
Ten človek vedľa nás je stále ten istý. Nemusíme sa ho báť. Nemáme sa čoho obávať, že nás odmietne alebo nevypočuje.
Nestraťme svoju lásku len kvôli tichu. Kvôli nevypovedaným pocitom, ktoré nás ťažia.
Sme ľudia.
Hovorme o svojich emóciách, potrebách a túžbach !
Pretože ak budeme mlčať…
môžeme o toho druhého prísť.
