Nie je to ani tak dávno, čo som sa rozviedol. Nerozviedol som sa kvôli nevere alebo kvôli nenávisti voči mojej bývalej žene. A nebolo to ani preto, že by som nemal záujem starať sa o svojich dvoch synov.
Dôvodom bola samotná žena, ktorú som mal na začiatku rád a s ktorou sme prežili aj krásne chvíle. Dôvod rozchodu si nechám pre seba.
Stále sa mi tlačia slzy do očí, keď si spomeniem, že zo zdanlivo dokonalého páru sa stal pár, ktorý sa rozchádza.
Keď som zistil, prečo sa to stalo práve mne a prečo nie pred dvadsiatimi rokmi, keď sme spolu ešte len začínali chodiť, nahnevalo ma to. Mal som kopu otázok v tvare „prečo“, ale odpovede neprichádzali.
Trápilo ma, čo bude s mojimi chlapcami. Ako ich to zasiahne. Veď mali len deväť a päť rokov. Kladol som si otázky, čo bude s ich budúcnosťou.
No odpovede na moje otázky prichádzajú postupne.
Je dôležité najprv si s nimi vytvoriť vzťah postavený na dôvere a láske. A až potom si môžem nájsť niekoho, komu budú dôverovať aj oni.
Tak tomu bolo aj v mojom prípade.
Nie je nič krajšie, ako keď je človek znova zamilovaný. A keď žena, ktorú milujete, je láskavá k vašim deťom. Tak ako ste vy láskaví k jej deťom.
Len niečo ma stále brzdí, aby som tú ženu miloval ešte viac. Aby som sa dokázal úplne uvoľniť a oslobodiť, je dôležité vedieť odpustiť.
Odpustiť žene, matke, ktorá so mnou splodila a vychovala našich dvoch synov.
Minulosť sa už zmeniť nedá. Budúcnosť však ešte ovplyvniť vieme.
Ak to nedokážeme urobiť, ak nedokážeme odpustiť žene alebo mužovi, ktorí boli súčasťou nášho života, náš ďalší vzťah možno nikdy nebude fungovať naplno. Stále sa budeme vracať do minulosti a premýšľať nad tým, čo by bolo, keby...
Lenže to sa už zmeniť nedá.
Potrebujeme žiť ďalej. Pretože ak nedokážeme pustiť minulosť, nikdy sa neposunieme ďalej.
Odpúšťam žene, ktorú som mal rád a ktorá mi dala dvoch zdravých synov.
