Moderná doba nám priniesla množstvo výhod. Dokážeme komunikovať s ľuďmi na druhom konci sveta, informácie máme dostupné v priebehu niekoľkých sekúnd a technológie nám uľahčujú každodenný život. Napriek tomu mám pocit, že za tento pokrok platíme vysokú daň.
Žijeme v neustálom zhone a strese. Každý sa niekam ponáhľa, každý sa snaží všetko stihnúť. Či už sú to krúžky našich detí, alebo nedokončená práca, ktorú si mnohí z nás nosia domov. Často nemáme čas ani na krátku prestávku či pokojný obed.
Zamestnávatelia od svojich pracovníkov očakávajú čoraz vyššie výkony a mnohí ľudia siahajú až na dno svojich fyzických aj psychických síl. Únava, stres a vyčerpanie sa stávajú bežnou súčasťou života. Neraz sa stáva, že aj mladí ľudia končia v nemocnici v dôsledku úplného vyčerpania.
Tento tlak sa však nekončí za dverami pracoviska. Prenášame si ho domov – k našim rodinám a partnerom, hoci práve tam by nemal mať svoje miesto. V dôsledku neustáleho tlaku z okolia nám na ľudí, ktorých milujeme, zostáva už len zlomok energie, ktorú sme počas dňa minuli v práci alebo pri každodenných povinnostiach.
Namiesto láskavých rozhovorov prichádza hnev, krik a veľavravné mlčanie. Namiesto spoločných chvíľ s milujúcou partnerkou alebo s našimi deťmi prichádza únava, vyčerpanie a neraz aj pocit prázdnoty.
Čoraz častejšie sa stáva, že mladí ľudia sa stretávajú oveľa menej než kedysi. Spoločenský život ustupuje do úzadia a nahrádzajú ho sociálne siete, na ktorých nie je vždy všetko také, ako sa na prvý pohľad zdá. A keď sa ľudia napokon stretnú, často si už nemajú čo povedať. Nie preto, že by sa o seba nezaujímali, ale preto, že väčšinu svojich zážitkov, myšlienok a pocitov si už vymenili prostredníctvom správ.
Súčasná doba ovplyvňuje aj naše deti. Vyrastajú vo svete technológií, sociálnych sietí a neustáleho prílevu informácií. Je veľmi náročné odpútať ich pozornosť od počítača či mobilného telefónu, pri ktorých dokážu tráviť celé hodiny. Sú zraniteľnejšie voči manipulácii, podvodom či nevhodnému obsahu.
Technológie sú skvelým pomocníkom, no zároveň dokážu formovať ich pohľad na svet, vzťahy aj vlastnú hodnotu spôsobom, ktorý si často ani neuvedomujeme. Aj my, dospelí, niekedy zabúdame, aké dôležité je, aby sa deti hrali, objavovali svet a trávili čas s rodinou. Napriek tomu sa neraz stáva, že im sami podáme mobil alebo ich pošleme k počítaču len preto, aby sme si na chvíľu oddýchli od každodenného zhonu.
Možno sa preto oplatí na chvíľu zastaviť. Odložiť telefón, vypnúť obrazovku a venovať svoju pozornosť ľuďom okolo seba. Či sú to naše deti, manželka alebo partnerka. Načúvať nielen ich slovám, ale aj svojmu vlastnému vnútornému hlasu. Pretože to najcennejšie v živote sa zvyčajne nenachádza na obrazovke. Nachádza sa v ľuďoch, ktorí sedia vedľa nás.
