ON si mylne myslel, že doma ho už nikto neberie vážne. Že ho už nepotrebujú. Deti sú už veľké a vedia sa postarať o seba samé. Žena ho už nemiluje a je jej ľahostajný.
Svoj omyl zistil až vo chvíli, keď sa na svoju rodinu pozrel zvonka, od NEJ.
Zistil, že jeho deti sú jeho deťmi až do svojej, nie jeho smrti. Že ho stále veľmi potrebujú. Že si ho veľmi vážia a o to viac ich sklamal.
A jeho žena o neho zúfalo svojou láskou bojuje v nevyrovnanom súboji s jeho zamilovanosťou k mladšej.
ON a ONA si myslia, že sú pre seba súdení.
Pritom sa stali len hračkou biologických zákonov, v ktorých zamilovanie a láska vznikajú len na to, aby poskytli zázemie a istotu pre novo splodené mláďatá.
ON a ONA prežívajú spolu niečo jedinečné a výnimočné.
Pritom to prežívajú milióny párov na svete a ak sa pozerajú na tie druhé, zdajú sa im smiešne.
ON zistil, že jeho rodina je stále tou prvou a pravou rodinou pre neho.
Ale zistil to až v novej rodine. A tá je tiež jeho rodinou a má tie isté potreby ako tá prvá.
ON sa musí rozhodnúť a rozhoduje sa. Je na križovatke a dlho váha, ktorou cestou sa vydať ďalej. Dlho tam stojí a neveriaco hľadí na obe cesty. Obe sú veľmi kamenisté, bolestivo hrboľaté. Vždy, keď sa vyberie jednou, zdá sa mu tá druhá oveľa lepšia. Vracia sa späť, ale zase len na tú križovatku. Život ide ďalej a musí ísť aj ON.
ONA zúfalo pozerá, ktorú cestu si vyberie.
Jeho žena zúfalo pozerá, ktorú cestu si vyberie.
Jeho deti sú jeho deťmi. Aj tie deti u jeho ženy aj tie deti u NEJ. Sú to JEHO mláďatá bez ohľadu na vek.
Nakoniec sa jednou cestou vyberie. Ako smer vetra sa každým dňom mení jeho názor, kade mal ísť.
Mal by zabudnúť, že bola nejaká križovatka, zabudnúť, že bola druhá cesta.
ON to však nikdy nedokáže.
Už to nikdy nebude tak, ako predtým. Už sa to nikdy nevráti späť. Každé ďalšie je už iba nahrážkou pôvodného.
Lebo len pôvodné je to pravé.
A tak vzniká otrepaná téma.
