Pre porovnanie kapacít:
Nord stream 1 spája Rusko a Nemecko priamo cez Baltické more s kapacitou 55 miliárd kubických metrov ročne. Nord stream 2, s obdobnou kapacitou, nebol uvedený do prevádzky. Plynovod Jamal prechádza cez Bielorusko a Poľsko s celkovou kapacitou 33 miliárd kubických metrov, v nedávnej minulosti dochádzalo k výpadkom v preprave. Slovensko je zásobované cez Ukrajinu cez vstupy Veľké Kapušany (najväčšia kompresorová stanica v Európe, s inštalovanou kapacitou takmer 300 MW) a Budince s celkovou kapacitou vyše 100 milárd kubických metrov ročne. Moji kolegovia tu v Nemecku označujú tento plynovod „diaľnicou Európy“.
Kým v minulosti zo Slovenska prúdil plyn ďalej do Českej Republiky a Nemecka a - druhá vetva - do Rakúska (uzol Baumgarten) a do Talianska, v ostatných rokoch Česko dováža plyn práve cez Nemecko z Nord streamu 1.
Dva body k nárčtu stavu pred sabotážou:
1. Nemecko zrealizovalo sen, o ktorom snívalo dlhé roky Turecko: vďaka svojej geografickej polohe a prístupe k morom sa stalo strediskom prúdenia plynu v Európe. Vysokotlakové potrubia z Nemecka zásobujú aj západné Rakúsko či Luxembursko, kapacita Nord stream-u 2 bola v prevažnej miere určená pre zásobovanie susedných štátov Nemecka.
2. Proti NordStream 2 protestovali štáty a nevládne organizácie, každý s osobitým motívom:
a) Slovensko, Poľsko – kvôli zníženiu významu plynovodov vedúcich cez ich územie. Pôvodným úmyslom Ruska bolo (a stále je) postupné zastavenie prúdenia plynu cez Ukrajinu a teda aj cez Slovensko. V závere roku 2019 sa Európskej komisii podarilo vyjednať ďalšie využitie tohto plynovodu - do roku 2024.
b) USA – kvôli strate budúcich zákazníkov pre export zkvapalneného zemného plynu (LNG – liquefied natural gas)
c) Nevládne organizácie – pre ochranu životného prostredia, kedže Nord Stream 2 prechádza cez päť ochranných území v Baltickom mori.
Čo sa zmenilo včerajším dňom:
V prvom rade predstavujú masívne úniky plynu ekologickú katastrofu. Vzhľadom na prichádzajúcu zimu, nemecké zásobníky sú naplnené na 91%, slovenské zásobníky na 87%, obe s rastúcou tendenciou. Pre porovnanie, na Ukrajine je to len 30 % (každodenne aktualizovaný zdroj: https://agsi.gie.eu/ ). Sabotáž poškodila ekonomické záujmy Nemecka, Česka, Slovenska, Rakúska, Talianska a Luxemburska. Zo straty možnosti dodávania zemného plynu cez Nord stream 1 a 2 budú profitovať krajiny vyvážajúce zkvapalnený zemný plyn. Vybudovanie regazifikačných terminálov v Nemecku je len otázkou času, prvá dodávka skvapalneného plynu do Wilhelmshaven-u je naplánovaná na 21.12. 2022. Terminál v Poľsku už rozširuje svoju kapacitu.
Dlhodobé vysoké ceny zemného plynu nám taktiež zmenia pohľad na alternatívy, očakávam vzostup u tepelných čerpadiel, obnoviteľných zdrojoch a výroby vodíku pre využitie v priemyslu a doprave.
Očakávaná spotreba zemného plynu na Slovensku pre rok 2022 bola pať miliárd kubických metrov. Skutočná spotreba preukáže, či slovenská spoločnosť je schopná sa zaktivizovať a dosiahnuť spoločný cieľ - úsporu energie, aj za cenu nižšieho tepelného komfortu.
Düsseldorf, 29. 9. 2022, 2:50
Údaje o kapacitách pochádzajú z dizertačnej práce: Greitzer, M. (2021) Energy Forecasting. Focus: Natural Gas. https://doi.org/10.34712/142.10
