Vážený pán Marec,
je to asi 10 - 14 rokov, čo som čítala Vaše blogy a v dobrom Vám závidela znalosť poľštiny. Odišla som v roku 2007, žila a pracovala v Istanbule, Prahe, Frankfurte, Hamburgu a teraz - s nemecko-slovenským občianstvom obývam byt v centre Dusseldorfu.
O Slovensku som roky nič nečítala, len dnes Váš článok: "Prečo rozmýšľam nad odchodom zo Slovenska (píše Samo Marec). Uvedomil som si, že Slovensko nikdy nebude také, ako si predstavujem."
Lesba v Banskej Bystrici v rokoch 2003-2007 má nádherný život, študuje diplomaciu, stretáva Poliakov, Srbov - zo slovenskej menšiny na internáte na Tajovského, Turkov študujúcich materiály k Osmanskej ríši, 2004 tri mesiace v Londýne, 2005 tri mesiace na Cypre, Erasmus v Istanbule. Tisíce rovnakých životopisov - stačí len zmeniť krajiny a študijné obory.
Nikoho z nás, banskobystrických z klubu Véčko každý utorok, by nenapadlo, že sa spoločnosť na Slovensku posunie smerom dozadu. Kauzám vo Vašom článku nerozumiem, mená mi nič nehovoria - ale dotkli ste sa mojej mysle s túžbou si vybrať, čím sa Vaša mysel bude zapodievať.
Odchodom zo Slovenska však začína proces idealizovania si Slovenska. Hokejisti, hokejistky, akademičky, informatici – my všetci poznáme všetky scénky s Bohdalovou a Dvorákom naspamäť, prešli by sme A1 skúškou z maďarčiny vďaka Susedom a nenápadne pohladkáme asfalt letiska Košice 23. decembra. Pri skladbe od Smatanovej v rádiu tvrdíme, že za slzy môže alergia.
V Nemecku sa hovorí nemecky. Pre slovenské uši trochu hlasno – čo súvisí s tvorením hlások. (Prečo nám na škole zatajili, že v nemčine existujú dva rozdielne ch? Porovnajte "ich" a "doch"...)
Nemecko existuje len v mysliach ľudí mimo Nemecka, každá spolková krajina je univerzum samo osebe (genius loci). Život v Hesensku sa líši viac od Hamburgu než od Prahy.
Ľudia zvyknú spolupracovať, koexistovať v skupinách. Na Slovensku sa viac počíta výkon výnimočného profesionála. Tak bolo nastavené naše štúdium...
LGBT komunita sa stala komercionalizovaným mainstreamom a mne bolo na okraji spoločnosti tak introvertne príjemne. Fyzikom sa vybaví analógia s rastom entropie. A pritom - súhlasím s Vami, nie je o čom debatovať.
Na západ od Karlových Varov na tetovaní, pôvode, identite a hudobnom vkuse nezáleží. Len na pracovnom výkone. Namiesto excelentnej práce sa očakáva kvantum (predaných produktov, doručených balíkov, publikovaných vedeckých prác). Prácu zoženie každý, krásny byt ten so správnym priezviskom, správnym vekom a možno správnym prízvukom.
Kým však budú ľudia na Slovensku ako Vy, pán Marec – ešte vždy my mimo Slovenska máme šancu snívať o európskom, tolerantnom a kreatívnom Slovensku. A snáď nielen snívať.
Maria Greitzer, 4. september 2022, Ankara.
Hudba k blogu: koncert z obývačky K. Koščová, Daniel Špiner.
