Vždy ma fascinoval pohľad na bytovku. Predstavoval som si, že tam jednotlivé panely nie sú a ja vidím do vnútra tej bytovky. Tu sa svieti, varia večeru, tu bliká, niekto hrá PC hru, hen je tlmené svetlo, niekto číta knihu. Keby niekto dnes v noci pozeral na našu bytovku a predstavil si, že nemá stenu, videl by toto:
Mňa ako sa o štvrtej ráno márne pokúšam zaspať, beriem do uší MP3 player a púšťam audioknihu, čo je mojim koníčkom, a nových susedov, študentov, usudzujúc podľa zvuku tiež venujúcich sa koníčku. Najprv počujem niečo jemné, reku niekto sa tam prechádza, zasa robia študenti party. Nervózne vypínam audioknihu a zvuky sa pritvrdzujú, začínam chápať a predpokladám že žena je hore (pričom nepočujem žeby bola na vrchole), prípadne svätia nesviatočný deň misionárom.
Najsamprv mi napadá alternatíva s metlou a búchaním do môjho plafóna, alternatívu však zavrhujem a idem fajčiť. Nepomohlo. Ani mne ani im. Vadí mi to. Nie žeby som závidel, ale ruší ma to pri Harrym Potterovi. Tak len ležím a čakám, napadá mi sprostý nápad napísať o tom článok a vložiť aj zvukový záznam, nahrávam na empétrojku, pričom sa uchechtávam ako idiot, ale zvuk je veľmi nekvalitný. A tu zrazu, zvuky sa končia. Teším sa, ale mám obavy: nepočul som žiadne výkriky, ani jeden hlasový prejav vášne, len abnormálne vŕzgajúcu posteľ. Ani moja nie je dokonalá, ale v tejto chvíli si dávam záväzok že ju zdokonalím. Netrvalo to dlho, teším sa škodoradostne že chalan vydržal len 10-15 minút.
Na celej situácii sa vcelku zabávam, aj keď som rád, že sa znova môžem v tichosti pokúšať zaspať. Ale keďže tí dvaja nie sú jednobunkové organizmy množiace sa delením, delia sa aspoň o spoločné lôžko, čo po chvíľke pokoja potvrdzujú pokračovaním, chvalabohu už nie tak hlasným. Možno spomalili, možno sa konečne z tej postele zdvihli a došlo im, že keď sa postavia na zem, nebude to tak počuť. Len slečna mohla oprieť ruky o stenu nad posteľou, nie o posteľ. Dostávam geniálny nápad nalepiť im na dvere odkaz (rehocem sa nad vymýšľaním textu), ale aj ten zavrhujem kvôli ostatným susedom, nechcem nikoho strápňovať. Nepovažujem to za trápne, proste si normálne užili, ale keď ich stretnem, nepoviem im nič. Možno sú romantici a neobľubujú naturalizmus á la Emile Zola. S nespavosťou zájdem k lekárke.
Až do dnešnej noci som netúžil po ejakulácii chlapa (okrem mňa). A pevne verím, že keď po tom túžia ženy, ich myslenie sa neuberá smerom "už sa urob a daj pokoj", ako to bolo v mojom prípade.
(foto v perexe: fony.sk)
