Bol piatok.Zatiaľ posledný čo bol (v prípade blízkeho armagedonu posledný). Vybral som sao deviatej do mesta za priateľmi. Vystúpil som v centre mesta („Nahlavnej“). Keďže som mal už len zopár cigariet a predpokladal som dlhývečer, zašiel som si cigarety kúpiť. A znova. A znova a znova.
Prvá krčma:nemáme žiadne cigarety. Druhá taktiež. Nuž, meškám, ale veď ma tam nečaká jednaosoba, tak sa ponáhľať nemusím, zabavia sa chvíľu aj bezomňa. Skúšam tretiukrčmu. Marlboro, zlaté, 10ks. Ďakujem, neprosím. Normálne fajčím dlhé Marsky,nemajú hubuvysúšajúci tabak. Ale uspokojím sa aj s inými, ale „tvrdými“dvadsiatkami.
Nuž, oprotiv uličke je krčma, kde mávajú viacero druhov cigariet. Je to opačnýmsmerom, než akým idem, ale reku vrátim sa. Nemajú. Žiadne cigarety. „No tafasa“, vravím si a idem nazad. Terasy, jedna vedľa druhej (Inak, všimolsom si jednu vec: terasy v meste vyzerajú ako námestie, na ktorom stoja.Prešovské sú všetky podlhovasté, ako aj námestie, vretienkové, ulička medzistolmi je uprostred. Vo Zvolene majú štvorcové kamenné námestie, dá sa po ňomchodiť kade-tade, aj terasy sú štvorcové, stoly na nich nie sú upravené dolínií, ale „ako príde“, nejaká ulička medzi stolmi absentuje.). Tak skúšam prvúterasu. Nemajú. V druhej znova desiatky zlatavej farby. V tretejznova nič. Nuž čo, som pri podniku, do ktorého sa chystám, tam zvyknú mávaťaspoň červené, nie len zlaté, tak sa uspokojím aj s takými. Zbytočne som jamestom pobehoval sem a tam.
V mojomcieli mali dokonca aj L&M, červenučké, dvaciny. Beriem ihneď, majúlen pár krabičiek. Tak nech to stihnem. Stihol som, večer sa môže začať.
Jednoducho tomunerozumiem. Ako je možné, že v piatok večer nemajú v krčmáchcigarety? Podotýkam, okrem jednej z nich sa vo všetkých fajčí. Iste,niekomu cigarety vadia (napodiv bola nefajčiarska krčma prázdna), ale keby midošli cigarety uprostred večera, zaplatím účet a idem platiťk susedovi, ktorý mi okrem nápojov predá aj cigarety.
