Väčšie aj vyspelejšie je to šedé. Práve ono si aj rozlepilo oči ako prvé. Keď som za nimi prišiel už sa neohrabane kymácalo okolo stoličiek a bojovalo so zemskou príťažlivosťou. Neisto sa mi motalo okolo nôh a neprotestovalo, keď som ho bral na ruky a hladil. Trošku sa mi zdalo, že sa mu aj moje láskanie páči.
Čierne je však utiahnutejšie. Výzorom je to taká čierna guľka. Je citeľne netrpezlivé po chvíli na rukách a po čase začne nespokojne mraučať ne mamu Murku. Táto starostlivá mama neváha, obtiera sa mi okolo nôh a nespokojne vydáva typické mačacie zvuky. Aj keď si je istá, že "Černoškovi" neublížim, má torchu obavy. Následne mačiatko vrátim na zem, aby som ho otestoval, či nájde svôj peliešok. Prekvapivo nabralo správny smer a opatrnými, malými krokmi si to nesmerovalo správnym smerom.
Jedno z týchto mačiatok je už zajednané na lov myší do vzdialenejšieho gazdovstva na dedine, keď dorastie. Predpokladám, že aj to druhé sa niekde podeje.
Mám rád mačiatka. je úžasné sledovať ako rýchlo rastú a ako majú prírodou daný svoj vývin. Teraz ešte nie sú obzvlášť hravé, lebo sú ešte maličké. Už sa veľmi teším ako sa budú onedlho "odušu" naháňať za špagátikom, alebo robiť nezbedu so záclonami. Neuveriteľná je aj hra týchto tvorčekov, keď sú spolu dve mačiatka. Vtedy ich hravosť nepozná hraníc. Hračkou sa tak stáva všetko: chvostík, uško, labka...
Viem dlhú dobu ticho sedieť a sledovať výčiny rastúcich mačiatok. Pripomína mi to čaro prirodzenosti skryté vo faune. Vidím v tých malých ich divokých predkov, ktorých sme si skrotili. Niekedy mám však dojem, že skôr oni si skrotili nás...
