Minule som napríklad vytvoril aplikáciu, ktorá vedela vyhľadať virtuálne zľavové kupóny pre neďaleké lekárne. Znie to celkom užitočne. Úloha je konkrétna a jednoduchá: dotykom príslušnej časti obrazovky nájdem všetky zľavové kupóny pre lekárne v okruhu X kilometrov a umožním zobraziť ktorýkoľvek z nich. Neskôr, keď bola aplikácia hotová, som mal čas podrobnejšie sa zamyslieť nad tým, čo všetko sa pri tom vlastne deje.
Na to, ako jednoducho ten program vyzerá, je až brutálne komplikovaný. Hneď po spustení sa na pozadí rozbehne niekoľko paralelných procesov. Začne sa zisťovať pozícia pomocou GPS, spustí sa vyhľadávanie informácií v databázach, rozbehne sa sťahovanie obrázkov z Internetu, prekresľovanie ovládacich prvkov... a všetky tie procesy medzi sebou komunikujú niekoľkými rôznymi spôsobmi.
To celé je len abstraktným popisom inštrukcií pre virtálne prostredie Java, ktoré beží na upravenej linuxovej distribúcii, ktorá je sputená na štvorjadrovom procesore smatphonu... Niekomu, kto si dokáže predstaviť koľko vrstiev abstrakcie je medzi dotykom tlačítka a hardwarom telefónu, a ako zložito všetky tie vrstvy fungujú (a ako zložito ten hardware funguje), sa už len z tejto predstavy môže zakrútiť hlava.
A keď si potom uvedomím, koľko úsilia zabralo vyrobiť ten prístroj samotný... Už len vyprodukovať surové materiály, z ktorých sú jednotlivé súčiastky, vyžaduje oborovské množstvo infraštruktúry. A celé by to bolo úplne na nič bez podpory telekomunikačných sietí a služieb, ktoré telefón využíva.
Na zistenie pozície (jedna z prvých úloh programu) telefón použil sieť vojenských satelitov na obežnej dráhe okolo Zeme (!!!). S presnosťou na milisekundy zmeral časy príchodu signálu od jednotlivých družíc a aplikoval obecne-relativistickú korekciu na pomalšie plynutie času v rôzne silnom gravitačnom poli... A len aby som potom rýchlejšie trafil do lekárne, napojil som sa na obrovskú elektronickú databázu podrobných máp celého sveta a nechal si zobraziť najkratšiu trasu na mape.
Inak povedané, využil som produkty práce (doslova) miliónov ľudí celého sveta a výsledky tísícov rokov aktívneho výskumu a vývoja na to, aby som dostal zľavu 30 centov na Paralen.
Takéto veci teda u nás vyrábame. A nie len, že to niekomu príde užitočné... oni nás za to dokonca celkom slušne platia. Ako dlho by mi asi zabralo, keby som chcel vysvetliť jednoduchému človeku, povedzme, roľníkovi z pred pár sto rokov alebo indiánovi z dažďového pralesa, ktorý nikdy nevidel telefón, čím sa vlastne živím a čo som to vlastne vytvoril? Asi by som musel začať tým, čo je to zľava a čo je to Paralen.
Hmmm... a čím sa asi tak ľudia budú živiť za ďalších dvesto rokov?
