Problémy začali celkom nenápadne - slabým pichaním v pravej časti chrbta. Od večera do polnoci pichanie prerástlo na neznesiteľnú bolesť pri každom pohybe a postupne i pri nehybnom sedení. Bolo rozhodnuté - musím na pohotovosť. To, čo by bola pomerne jednoduchá záležitosť, bolo značne skomplikované faktom, že dlhodobo prebývam v Prahe. Teda vzľadom na miesto môjho trváleho pobytu v zahraničí.
Na pohotovosti sa so mnou síce neodmietli baviť (túto možnosť im zákon neumožňuje), ale bavili sa so mnou veľmi, skutočne veľmi neradi. O tom, ako veľmi neradi, čo všetko by mi tým mohli spôsobiť a prečo, by sa dalo písať veľmi dlho. Long story short, skončil som s injekciou od bolesti a odporúčaním na návštevu praktického lekára. Ďalší plán bol teda zájsť na potrebné vyšetrenia ďalší deň.
Na papieri to je všetko zdanlivo logické a jednoduché. Občania EU, ak sú poistení, sú krytí spoločným systémom zdravotného poistenia. Teda ich domovská poisťovňa by mala kryť náklady na ošetrenie v cudzine v rámci EU rovnako, ako keby boli vo svojej rodnej krajine. Na preukázanie tohto faktu slúži európsky preukaz zdravotného poistenia.
V praxi vyzerá návšteva lekára napr. v ČR trochu komplikovanejšie. Pri návšteve lekárovi nestačí európsky preukaz, ale požaduje formulár E106, ktorý by som si mal vyzdvihnáť na pobočke niektorej miestnej poisťovne a ktorý mi vydajú na základe platného európskeho zdravotného preukazu. Pred návštevou lekára teda musím zájsť na poisťovňu, predložiť im európsky preukaz a zobrať si ďalší papier, s ktorým idem k lekárovi. Aj kvoli takýmto komplikáciam som sa snažil túto možnosť nevyužívať a chodiť k lekárovi len v mieste trvalého pobytu.
Slováci, ktorí boli niekedy v poslednom čase u lekára vedia, že slovenské poisťovne vydávajú svoje vlastné preukazy. O európsky preukaz som si musel kedysi žiadať zvlášť. Tento dokument má obmedzenú platnosť (5 rokov) a po jej vypršaní si treba prísť na pobočku pre nový. V Prahe som už šiestym rokom a tak sa stalo, že mi platnosť preukazu vypršala (ako naschvál) krátko pred tým, ako som ho potreboval. U lekára však musím mať formulár E106, ktorý mi musia vydať v miestnej poisťovni, kde sa musím preukázať platným európskym preukazom. Čo sa stane, keď niektorú z týchto podmienok nesplním? To je jednoduché: lekár po mne bude požadovať zaplatenie všetkých vyšetrení v plnej výške. To boli v mojom prípade čiastky v rádoch tisícov korún.
Na poisťovni mi odporučili, aby som so svojim slovenským preukazom zašiel na pobočku na Slovensko, tam si vybavil európsky preukaz (lehota na jeho vydanie je 30 dní, do tej doby dostanem len náhradné potvrdenie, takže v skutočnosti by som mal cestovať na Slovensko minimálne dvakrát), s tým sa vrátil k nim aby mi oni dali formulár E106, s ktorým budem môcť zájsť k lekárovi. Inak si vraj nedokážu overiť, či mám skutočne platné poistenie. Na zaplatenie vyšetrení v hotovosti som v tú chvíľu proste nemal a tak som musel v zhoršenom zdravotnom stave cestovať za ošetrením na Slovensko.
Najhoršie na tom celom nebolo ani tak to, že ma so silným bolesťami posielai od dverí k dverám po celej Prahe a nakoniec až na Slovensko, ako skôr to, že na každom mieste mi zdôraznili, že to je len a len moja chyba. Čo mi príde naozaj zvrátené je to, že všetkým tým (inak asi rozumným) ľuďom prišlo úplne normálne, že tento systém funguje týmto spôsobom. A mali skutočne pravdu v tom, že bola moja chyba, že som si platnosť preukazu neoveril a včas nezabezpečil nový. Ovšem ťažko mi niekto môže dať za vinu to, že túto hovadinu vôbec potrebujem. Na každom mieste si aj tak potrebovali opísať moje rodné číslo a potreboval som sa preukázať dokladom totožnosti. Moje údaje boli všade overované voči nejakej databáze. A spraviť databázu, prípadne webový forumulár, do ktorého stačí zadať číslo dokladu totožnosti a on vráti informáciu o platnosti či neplatnosti zdravotného poistenia, je technicky natoľko triviálna záležitosť, že si trúfam povedať, že by ju zvládol technicky zručnejší stredoškolák za jedno poobedie. Prečo to nedokážu všetky európske poisťovne so všetkými ich prostriedkami? Okamžitý "protiargument" na to je tvrdenie, že nie je nikoho povinosťou si ma niekde v nejakej databáze overovať. To je tiež, bohužiaľ, pravda.
Skúsme si teda zhrnúť, čo je mojou povinnosťou a čo je povinnosťou poisťovne. Občan u nás je v prvom rade povinný poisťovni poisté platiť. Buď som študent, a v tom prípade ho za mňa platí štát. Alebo si ho platím proste sám, inak sa stávam dlžníkom poisťovne. Napríklad ak som nezamestnaný a nemám peniaze, tak ak nejaké získam, musím ich dať poisťovni (aspoň v ČR to tak je). Tretia možnosť je, že som zamestnaný, a v tom prípade mi zamestnávateľ povinne strháva časť platu a dáva ho poisťovni. Ak za mňa zamestnávateľ poistné neodvádza, tak poisťovňa nie je vôbec povinná mi to oznámiť. Povie mi to až v prípade, že mne (a nie zamestnávateľovi, ktorý si nevykonal svoju povinnosť) nabehne dlh vo výške niekoľko desiatok tisíc a penále z omeškania v podobnej výške. Oznámenie môže poslať rovno s exekučným príkazom (poznám viacero ľudí, ktorým sa to skutočne stalo). Ja som ďalej povinný všade každému zdravotníckemu zariadeniu špeciálnym spôsobom zdokladovať, že mám platné poistenie. Ak požadujem preplatenie zvláštnych nákladov, som povinný ich podrobne zdokumentovať. Poisťovňa mi pritom bude hádzať pod nohy všemožné byrokratické prekážky (viď vyššie) a robiť všetko pre to, aby mi liečbu preplatiť nemusela. Ona ostatne na to nemá žiadnu motiváciu a okrem iného svojim konaním otravuje život lekárom.
Kedysi som sa s kamarátom žijúcim v USA bavil o tamojšom systéme poistenia (nedávno ho reformovali, podrobnosti nového systému nepoznám, ale myslím, že sa mal priblížiť tomu európskemu). Poisťovne sa tam správajú podobne ako u nás, prípadne horšie. Avšak poistenie si človek platiť nemusí. To využívajú hlavne ľudia zo slabších sociálnych vrstiev, aby mali väčší príjem. Samozrejme, ak vážne ochorejú, tak môžu rovno predať domu a nemusí to stačiť. Ak nezaplatia, tak ich nechajú trpieť kľudne na choroby, ktoré by šli vyliečiť triviálnym zákrokom v supermodernej nemocnici o blok vedľa. Z istého pohľadu je to potom čiastočne ich chyba a čiastočne ich smola. A možno to nakoniec je spravodlivejšie než systém, ktorý máme u nás. To, že máme systém poistenia, ktorý funguje tak, ako som písal, a to, že sme na neho tak zvyknutý, že nám to príde "normálne" alebo dokonca "logické", prípadne nad tým mávneme rukou a vyhlásime, že nič nie je dokonalé a že to takto bohužiaľ je, je len naša kolektívna chyba.
Neviem, čo sa s tým dá robiť ani ako to zmeniť, ale asi sa o to začnem silnejšie zaujímať. Na záver ešte dodám, že v otázkach sociálneho zabezpečenia nie som odborník a nie všetky informácie, z ktorých som vychádzal mám stopercentne overené. Ak som sa v niečom objektívne mýlil, rád sa nechám poučiť.
