Prečo by ľudia nemali (tak veľmi) používať facebook

Niekoľko rokov dozadu sa začali počítače rýchlo šíriť do každej domácnosti a ľudia sa o ne začali viac zaujímať. Softwérové vybavenie počítača vtedy takmer vždy obsahovalo OS Windows a kancelársky balík MS Office. S príchodom Internetu sa rozšírili aj nové formy komunikácie ako sú e-mail, instant messaging (v tej dobe by sa u nás asi rovno malo povedať ICQ) atď. S počítačovou gramotnosťou to však nešlo rovnako rýchlo ako s nástupom počítačov. Niektorí ľudia napr. písali e-maily tým spôsobom, že napísali dokument vo worde, uložili ho a pravým kliknutím ho odoslali ako e-mail. Keď mne, ako používateľkovi iného (akosi "neštandardného") softwéru došiel takýto e-mail, mal som chuť vraždiť. S podporou uzavretých formátov od Microsoftu to nevyzeralo na iných platformách nijako slávne, takže som musel v lepšom prípade ten obrovský zaslaný dokument stiahnúť k sebe do počítača (patrične pomalou linkou), reštartovať počítač, nabootovať Windows, spustiť Office a otvoriť súbor. To všetko len pre to, aby som si prečítal správu typu "Ahoj, stavíš sa večer?". V horšom prípade som potrebný softwér k dispozícii nemal a e-mail som si jednoducho prečítať nemohol.
Takéto situácie však boli do istej miery pochopiteľné, pretože vznikali z nevedomosti. Tí ľudia si ani nevedeli predstaviť (nemali na to dostatok informácií a skúseností), že by niekto mohol mať natoľko odlišné podmienky aby u neho nastal nejaký problém. V súčasnosti pozorujem v internetovej komunikácií situáciu, ktorá je tak trochu podobná. Ale preto, že internetová komunikácia nabrala za ten čas na dôležitosti a je úzko prepojená aj s našim spoločenským životom, je tentokrát oveľa nebezpečnejšia. A je tu ešte jeden veľký rozdiel: zatiaľ čo vyššie popísané problémy s e-mailom plynuli z vtedy celkom pochopiteľnej počítačovej negramotnosti, súčasnú facebookmániu považujem za príznak negramotnosti etickej a spoločenskej.
Priznám sa, že som jedným z mála ľudí (v prostredí, v ktorom sa pohybujem), ktorý zatiaľ nepodľahli tlaku okolia a nezaložili si účet na stránke facebook.com. Aj keď... voľakto z mojich známych si už pridal môj e-mail do zoznamu priateľov, čo malo za následok vytvorenie akéhosi virtuálneho profilu. Ten si samozrejme mohli pridávať medzi priateľov ostatní moji známi a mne denne chodili tri-štyry oznámenia o tom, že si ma niekto pridal medzi "kamarátov" na facebooku. To všetko bez toho, aby som sa v tom musel akokoľvek angažovať. Posielať tie oznámenia som im síce už explicitne zakázal, ale zostal som rozčarovaný nad tým, akým nepekným sposobom niekto zneužil moju e-mailovú adresu.
Aké má toto rozhodnutie, nebyť na facebooku, pre mňa dôsledky? Okrem toho, že mi na začiatku prišlo niekoľko spamov, bohužiaľ, stále vážnejšie. Tá stránka sa pre mnohých stala primárnou formou komunikácie a hlavným žrútom voľného času. Akosi mimovoľne sa na ňu začali spoliehať viac, než je zdravé. To je iste ich vec. Ale čo mi skutočne vadí je to, že to automaticky predpokladajú aj o ostatných ľuďoch okolo seba a navzájom sa v tom podporujú. Je smutné, že sa stávam "vydedencom spoločnosti" len pre to, že odmietam odovzdať informácie, ktoré považujem za osobné, do rúk veľkej súkromnej americkej spoločnosti a spoľahnúť sa na ňu v tom, že mi pomôže zorganizovať môj spoločenský život. Vďaka chovaniu ľudí, ktorí facebooku podľahli, často nielenže nie som pozývaný na spoločenské akcie, ale nemám prístup ani k informáciám, ktoré by súdny človek očakával úplne inými kanálmi. Rôzne dôležité či menej dôležité oznámenia, výsledkové listiny atp. A keď sa potom spýtam, prečo mi o TOMTO nikto nepovedal, dočkám sa len nechápavého krútenia hlavou. "Akože nie? Veď je to na facebooku!"
Treba si položiť otázku, na čej strane je chyba. Či to azda nie som ja, ktorý je nemoderný a neprispôsobivý a nenadávam si tu teraz úplne zbytočne a do vetra. Veď komunikácia prostredníctvom facebooku ponúka mnoho nesporných výhod: môžem byť v kontakte s tými ľudmi, s ktorými chcem, môžem ich (ak nesabotujú facebook ako ja) aj jednoducho nájsť a kontaktovať, môžem od nich dostávať len tie informácie, o ktoré mám záujem... úžasné. Okrem toho, nebyť tam je moje slobodné rozhodnutie a je na mne, aby som si zvážil, aké to bude mať pre mňa dôsledky.
Výhody to nepochybne má. Vyššia organizácia informácií je určite jedným z hlavných lákadiel tejto služby. Ale stojí to za to? Aký je rozdiel medzi facebookom a e-mailom, telefónom, písaným listom alebo trebárs priamou rečou? Jeden veľký: zatiaľ čo všetky neskôr menované sú FORMY komunikácie, facebook je konkrétne prevedenie, inak povedané KONKRÉTNA IMPLEMENTÁCIA nejakej formy komunikácie. Isteže je to trochu komplikovanejšie, pretože táto služba využíva niekoľko foriem (IM, e-mail, www) a pridáva aj ďalšie veci ako vyhľadávanie, triedenie, filtrovanie a to podstatné -- integruje ich vo veľkom množstve na jednom mieste. Hlavná forma by sa však dala identifikovať ako "vystaviť niečo na web".
Takže tá dôležitá otázka je, prečo ten web musí byť práve facebook. Nie žeby nemal voči mnohým iným prednosti, a tou najdôležitejšou je počet používateľov, ale existuje mnoho konkurenčných stránok. Veď skoro každá komunita už dnes má podobnú stránku kde sa dajú robiť skoro tie isté veci (napr. www.somvprahe.sk pre slovákov v Prahe a mnohé ďalšie). Existuje aj bezpočet medzinárodných webov, ktoré zvládajú lepšie či horšie tú istú vec ako facebook a snažia sa presne o to isté. Základná otázka teda stojí: prečo to musí byť práve facebook? Odpoveď je, bohužiaľ, taká, že to je jednoducho módne. Je to "in" a používatelia sa môžu tešiť z toho, že sa v takom veľkom počte spoločne dohodli na spôsobe komunikácie. Lenže včera to bol MySpace (Hi5, NamesDatabase...), dnes je to facebook a zajtra -- necháme sa prekvapiť. A všetci samozrejme poslušne prejdú spolu so zbytkom stáda k novej službe.
Takže móda. Rovnako ako nejaké prúžkované nohavice (týmto srdečne zdravím všetkých odborníkov v oblasti módy obliekania). Ale keby boli práve v móde prúžkované nohavice, ja mám právo tento trend nerešpektovať a chodiť v bodkovaných. Samozrejme, že potom musím znášať to, že sa na mňa budú mnohí pozerať ako na debila, ale to už je ich chyba a nie moja. Navzájom sa nijako neobmedzujeme a keby ma niekto diskriminoval na základe toho, ako sa obliekam, asi si o ňom poviem, že je to buran. A vyberiem si takých známych, ktorým bude jedno aké nohavice mám oblečené.
S facebookom zašla situácia ešte trochu ďalej. Keby som to mal prirovnať k obliekaniu, tak by to bolo ako keby mi zakázali vstup do všetkych podnikov v meste pokiaľ sa nebudem obliekať podľa posledného čísla módneho časopisu. To by ma asi nahnevalo rovnako, ako to, čo sa deje teraz na Internete. Ak ľudia okolo mňa prenesú veľkú časť svojho spoločenského života do nejakej virtuálnej reality, lebo je to módne, a ja nie som jej súčasťou, tak je tým priamo ohrozená moja integrácia do spoločnosti.
Ja mám právo sa rozhodnúť túto službu nepoužívať, pretože mám právo nerešpektovať nejaký módny trend. Myslím si, že moje právo ísť vlastnou cestou je väčšie ako svojvôľa niekoho iného byť za každú cenu "trendy". Preto som toho názoru, že je prinjmenšom neslušné, ak niekto podmieňuje jeho komunikáciu so mnou, a často aj účasť na spoločenských aktivitách, rozhodnutím o využívaní nejakej internetovej služby. Nehovorím, že to nemôže byť plus pre ľudí, ktorí ju využívajú, ale rozhodne by z toho nemalo byť oveľa väčšie mínus pre tých, ktorí nie. Takže ak sa niekto rozhodne usporiadať párty, ale pozve si na ňu iba ľudí, ktorých ma uložených ako kmarátov na facebooku, je to jeho vec (aj kluby kde je prístup len v kravate sú OK). Ale ak niekto prestane komunikovať úplne s ľuďmi, ktorí nie sú v komunite na facebooku, alebo túto komunikáciu výrazne obmedzí, ak ten niekto začne podávať oznámenia, ktoré sa týkajú aj ľudí mimo túto komunitu len na facebooku, tak je to zlé. A v súčastnosti vidíme, že ľudia presúvajú na facebook aj informácie, ktoré môžu, a mali by poskytovať inou cestou. Toto dodatočné mínus pre nás "outsiderov" je to, čo je tu neslušné. A ak dnešný vzdelaný a slušne vychovaný človek nedokáže pochopiť, že nie každý je na facebooku, tak je to aj fakt hlúpe.
Už len na margo nápad, ako by sa možno dalo neprísť o výhody facebooku a pritom sa nespoliehať len na jedného poskytovateľa, ktorý je práve obľúbený. Možno by bolo jednoduhšie namiesto stáleho prechádzania z jednej služby na druhú zostaviť otvorený komunikačný protokol, ktorý by dokázal tie isté veci ako tie stránky, ideálne by sa ešte mohol vyvýjať, zlepšovať a prispôsobovať potrebám používateľov a hocikto by si mohol založiť server, ktorý by ho podporoval. Všetky tieto servery by boli medzi sebou týmto protokolom prepojené a každý by ponúkal služby všetkých ostatných a niečo navyše. Akési vylepšené news. Takýto protokol by tu snáď mohol prežiť podobne dlho ako dnes už staručký e-mail.
Nuž, služby ako facebook sú momentálne v plnom prúde a nám zostáva len dúfať, že ľudia sa naučia chovať trochu etickejšie a budú to dôslednejšie prenášať aj do svojho chovania na Internete. A aj keď nebudú netiketu uplatňovať úplne do detailov, dúfajme, že podobné výstrelky ako tento ich rýchlo prejdú. Pretože s tým, ako rastie dosah jednotlivca na komunitu (aj komunity na jednotlivca) na Internete, sa zväčšuje aj dosah jeho slušného, prípadne neslušného chovania.