Prvýkrát som sa so stand-up comedy stretol v nemeckej TV. Oveľa neskôr som ju zažil aj naživo – pri mojej prvej návšteve Británie to bol povinný bod programu, oveľa dôležitejší, než nejaký blbý Stonehedge, či Big Ben. U nás ste ju zatiaľ mohli vidieť len v náznaku – na úvod a záver každého dielu sit-comu Jerry Seinfield. A posledných pár mesiacov aj na HBO, ktoré v Prahe začalo uvádzať svoju pravidelnú 30-minútovú show Na stojáka .
To, čo sa mi na stand-up comedy páči najviac je práve jej jednoduchosť. Láka ma pocit, že by som to vlastne mohol robiť aj ja sám. Stačí si doma niečo napísať, obliecť si niečo smiešne (alebo len svoj každodenný smiešny ohoz) a potom sa postaviť pred mikrofón...
Ono to až také jednoduché samozrejme nie je a, ak chcete byť dobrý, musíte sa veľa naučiť. Na druhej strane, v UK a USA sú tisícky menších, či väčších barov a klubov ako The Comedy Store v Londýne, v ktorých to každý večer niekto roztáča. Niektorí sú horší, iní lepší. A pre tých úplne zelených sú Open-Mic Nights, kedy sa pred mikrofón môže postaviť úplne hocikto z publika. No na to som sa skutočne ešte nikdy neodvážil.
