Ideálny deň koncom januára začína takto: Ráno sa zobudím, pozriem na stenu pri posteli a skonštatujem, že susedom asi praskol radiátor a teraz nás veselo vytápajú. Poteším sa, že byt, ktorý som pred dvoma mesiacmi kúpil a kompletne zrekonštruoval má zničenú prvú stenu a uvedomím si mnohé implikácie tejto radostnej skutočnosti. Konečne nezačínam deň zapínaním počítaču a kontrolou e-mailov (a nočných výsledkov zápasov NHL), zato sa hneď oblečiem a idem o poschodie vyššie na návštevu. Možno vďaka tomuto rýchlemu začiatku konečne budem stíhať do práce.
Prirodzene, susedia nie sú doma, tak im nechávam odkaz nalepený na dverách a hurá do práce.
Cestou na zastávku zažívam v perexe sľubovaný vtip. Pre tých, čo ho náhodou ešte nepoznajú, malé repete:
Stupne zimy
+18°C Obyvatelia Havaja si berú na noc dve prikrývky +10°C Obyvatelia helsinských činžákov vypínajú kúrenie. Rusi pestujú kvety +2°C Talianske autá sa nedajú naštartovať 0°C Mrzne destilovaná voda -1°C Dych se stáva viditeľným. Rusi jedia zmrzlinu a popíjajú studené pivo -4°C Pes se vám snaží vopchať do postele -10°C Francúzske autá prestávajú štartovať -12°C Politici začínajú hovoriť o bezdomovcoch -15°C Americké auta sa nedajú naštartovaťá -18°C Helsinskí nájomníci zapínajú kúrenie. Obyvatelia Havaja už zmrzli -20°C Dych se stáva počuteľným -24°C Nemecké autá sa nedajú naštartovať -29°C Pes skúša vliezť vám pod pyžamo. Japonské autá prestávajú štartovať -30°C Žiadne normálne, ani ruské auto už nejde naštartovať -39°C Vriaca atmosféra v parlamente zamrzne. Rusi si zapínají vrchné gombíky na košeli -40°C Auto se vám snaží vopchať do postele -50°C Obyvatelia Helsínk zmrzli. Tulene opúšťajú Grónsko a sťahujú sa na juh -70°C Zamrzlo peklo. Univerzita v Kuznecku organizuje cezpoľný orientačný závod na zahriatie -75°C Mikuláš opúšťa polárny kruh -120°C Alkohol zamrzol. Rus je preto nahnevaný -268°C Hélium zkapalnelo -273,15°C Absolútna nula. Zastavuje sa pohyb elementárnych častíc. Rus, prežúvajúc zamrznutú vodku, pripúšťa:"No, myslím, že je kosa." |
Pri priateľských -13 °C som totiž konečne mohol oceniť výhody vysokohorského technického oblečenia s vrstvami Polartec a No-Wind membránou. Pri bratislavskej nízskej nadmorskej výške a zákonitej vysokej vlhkosti vzduchu vám je totiž bežne celkom na nič. Navyše sa držím presvedčenia, že ak sa pri -13 °C zababuším do všetkého teplého, čo mám, čo budem robiť, keď večer/zajtra/o tri dni udrie -20 °C?
A tak som si veselo vykračoval na zastávku s rozopnutou vrchnou vetrovkou a užíval si pohľady vymrznutých ľudí, ktorí na ten nechodiaci autobus „vykosene“ čakali už riadnych 10 minút. Ale my, obyvatelia Helsínk sme už raz takí.
Okolo obeda sa však vďaka krásne letne svietiacemu slniečku trochu oteplilo. A zistil som to veľmi vhodným spôsobom – vďaka kolegovmu francúzskemu autu. To síce pri -10 °C naštartovalo, primrzla mu však ručná brzda. Najprv sa len čudoval, prečo to tak zle ťahá, neskôr sme však začali cítiť poriadny zápach horiacej gumy (hoj' brzdové obloženie!), a keď pokusne zatiahol páku ručnej brzdy a miesto familiárne známeho cvakania ozubených koliesok sa neozvalo zhola nič, bolo nám to jasné.
Oduševnený kolega ako neohrozený pán svojho stroja a zároveň produkčný, ktorý nestíha meeting, samozrejme odmietol zastaviť a dotiahol to až do cieľa. A ja som zase zistil, že najlepší spôsob na rozmrazenie ručnej brzdy je rozjazdiť to.
Ako som však napísal v titulku – zima nie je poriadnou zimou, pokým vám nezamrzlo mlieko. A preto ho oddnes až do začiatku februára viac nebudem skladovať na nezasklennom balkóne.
