Padlo to na mňa ako som si hodil do tašky svoju zubnú kefku, pas a rubikovú kocku... veď už nie za dlho sa takto zbalím naposledy. Odovzdám domácej kľúče, rozlúčim sa a odídem zo svojej Charter Road... a to čo mi dnes pripadá ako bežný deň, bude odrazu len spomienkou...
... tak dnes len obrázky obyčajného dňa...
...začať ráno je vždy ťažké... v polospánku treba ukončiť ďalšiu nekonečnú kúpelňovú seansu nášho Taliana, nájsť kľúče od Maliny a preskútrovať sa cez park do Richmondu...
...tu v starej budove Twickenham Times v Richmonde strávim svoj obyčajný deň...
...to miesto má čaro, kedysi tu stál kráľovský palác...
...dnes už len vstupná brána a hradby svedčia o veľkolepej minulosti...
...staré budovy sa hanblivo skrývajú za hustým lístím...
...cez obed chodievam slepou uličkou smerom k rieke...
...a pri rieke čaká vždy výhľad na pravý londýnsky letný deň 2009...
...ešte si rýchlo pred ďalšou búrkou šupnúť za jeden u White Cross...
...pár posledných hodín v robote vypočítať nejakú tabuľku a posťažovať sa aký je šéf kôň...
...a potom koniec pracovnej doby a prichádza môj čas...
... Jess volá, že má večer koncert, nech dôjdem, cestou sa stavím u svojej krásky...
...v uličkách, kam nezablúdi každý turista...
...je zo všetkých najkrajšia... škaredá, obludná, depresívne krásna...
stará elektráreň Battersea Powerstation
... a vďaka nej už hodinu meškám na koncert...
... s Jess hodíme jeden šoférsky na uvítanie a jej Qtone spustia rachot...
... prišlo nás asi 15 a to je správny počet na londýnsky underground...
...hrať len tak pre radosť...
... už je neskoro a s Malinou sme ostali v meste sami...
... vstáva ďalší deň, píšu mi, že SME má fotosúťaž Pulz mesta, nech niečo pošlem...
...ale leto spustilo ďalší dážď a pulz sa schoval...
...a tak si robím obrázky pulzu len tak pre radosť, bez nádeje na víťaza...
...potrebujem dostredu ulice postaviť modelku, nech sa nehýbe a bude farebná a ostrá obklopená ulicou duchov... ale modelky niet, tak obmedzujem fantáziu na šťastie a s tým nie som spokojný... snáď raz...
...tak aspoň autobusy mám, tie sú vždy vďačne rozmazané...
...a Piccaddily sa tiež vďačne blýska žiarou piatkovej noci...
... jeden rozbehnutý rozmaznaný double-decker si ani tam neodpustím :P...
... a tak prišla ďalšia neskorá noc...
... a zas príde nové ráno...
... a prejde ďalší usmoklený letný deň...
...a zas bude zelený Richmond...
... a tak stále dokola veľa preveľa ďalších obyčajných mestkých dní...
...ktoré mi možno raz budú pripadať dosť neobyčajné.
Fotky sú všetky z minulého týždňa... obyčajného. (19-26/07/2009)
