Na obrázky sa dá kliknúť, sú za nimi skryté fotoblogy, čo som k ním napísal.
Ešte som nestihol dočítať ani návod k foťáku, keď som sa dostal na pár dní do Paríža. Kedysi dávno som si vysníval Émilie. Sedávala na brehu Seiny oproti Notre Dame a kreslila. Na moste hrával harmonikár. Keď som na to miesto prišiel, sedelo tam dievča. Mala vlasy po pás a na moste naozaj hral harmonikár. Namieril som naňho foťák, lenže do záberu mi vbehla bohatá panička, zasekla sa, cúvla dva kroky a podala harmonikárovi neobvykle vysokú bankovku. Tak vznikla moja prvá obľúbená fotka.
Keď začal znovu hrať, zbehol som k tomu dievčaťu k rieke. Nevolala sa Émilie, ale Emma. Nekreslila si, ale štrikovala šál. Neverí, že postavím lietajúci stroj. Podľa nej postavím lietajúce mesto. Rada chodí do galérií a chcela by študovať umenie.
Tam na brehu Seiny pri melódiach harmonikára som sa naučil, že sny a realita k sebe niekedy majú nebezpečne blízko.
A môj sen bol odvtedy už len fotiť svet...
...všetky tie snehové búrky, nekonečná ničota a občasná ovečka... tam som našiel svoj raj, severné Škótsko...
...ako týždne plynuli, stále viac a viac som utekal z roboty a túlal sa jarným stredomorím. Pretúlal sa Barcelonou...
...prežil zdivočený Neapol...
... preliezol všetky kúty horúceho ostrova Capri...
...prešiel hornaté Talianske pobrežie Cinque Terre...
... zablúdil v romantickej Florencii...
... povinne sa zastavil v Benátkach...
A vrátil sa späť na sever, na civilizácii vzdialený ostrov Mykines, kde som sa usadil na útese s kolóniou Puffinov...
...do pokojných krajín severu, kde ma to stále ťahá...
... lenže mesto, v ktorom žijem má od tejto pokľudnej idylky tak ďaleko ako sa len dá...
... bezfarebná, bezduchá továreň na peniaze... Londýn...
...ale aj vo veľkomestkom chaose som si našiel obľúbené objekty na fotenie...
... a nekonečnú inšpiráciu blúdiacich nocí...
... a nezabudol som ani na svoju železnicu, ktorá mi celý rok robila spoločnosť, pomaličky stále rastie.
Nakoniec sa aj to, že moja práca je iba Data Analyst - v preklade kancelárska nuda - ukázalo byť užitočné. Jedna veľká softwarová spoločnosť mi za všetku prácu čo som pre nich urobil podarovala pár kúskov ich softwaru, a to práve takého, bez ktorého sa dnes profesionálny fotograf nezaobíde. Tak už môžem aj ja photoshopovať :)
2008 bol úspešný rok. Niektoré fotky získali drobné ocenenia, niektoré sa objavili v cestovných katalógoch, Puffin sa predral do finále dosť veľkej súťaže, ale hlavne tu boli všetky tie super reakcie od vás, ľudí čo mi sem na blog občas zablúdite. Za ne vám ďakujem a teším sa na ďaľšie stretnutia pri túlaní svetom...
